Dlhodobá udržateľnosť verejných financií SR sa v minulom roku zhoršila. Ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti dosiahol na konci roka 5,5 percenta hrubého domáceho produktu a verejné financie sa tak dostali opätovne do pásma vysokého rizika. Necelú polovicu z toho tvorí strednodobý rozpočtový vývoj, zvyšok spôsobujú dlhodobé demografické tlaky najmä v oblasti dôchodkov.
Zhoršenie udržateľnosti
Vyplýva to zo Správy o dlhodobej udržateľnosti verejných financií za rok 2022, ktorú v piatok zverejnila Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ). Ukazovateľ vo výške medzi jedným až 5 piatimi percentami HDP predstavuje podľa rady stredné riziká. Hodnotu ukazovateľa nad päť percent HDP považuje za vysoké riziko pre dlhodobú udržateľnosť.
„V porovnaní s rokom 2021 sa udržateľnosť verejných financií zhoršila o 1,1 percenta HDP, pričom najväčší negatívny vplyv vo výške 0,8 percenta HDP mala bezpečnostná a energetická kríza,“ konštatovala rozpočtová rada.
Negatívny vplyv bezpečnostnej a energetickej krízy sa prejavuje menej priaznivým makroekonomickým vývojom bezprostredne po vypuknutí vojny na Ukrajine, spojenej s nárastom cien energií pre subjekty verejnej správy a vyvolanými krokmi vlády v podobe zvýšenia obranných výdavkov na dve percentá HDP. Časť zvýšenia nákladov na energie aj výdavkov na obranu považuje RRZ za trvalý efekt.
Dôchodková reforma a druhý pilier
Hospodárska politika vlády mala vlani podľa rady neutrálny vplyv na udržateľnosť. Prínos dôchodkovej reformy v prvom pilieri a lepšieho hospodárenia v roku 2022 sa vyrovná negatívnemu dosahu nových trvalých opatrení. Očakávané vynútené úspory zo strany samosprávy zlepšujú udržateľnosť o 0,5 percenta HDP.
Reforma druhého dôchodkového piliera, napriek tomu, že ju RRZ opakovane hodnotí pozitívne, bude na horizonte 50 rokov prispievať ku zhoršeniu dlhodobej udržateľnosti verejných financií o 0,7 percenta HDP. Väčšina úspor zo zavedenia sporiaceho piliera sa totiž prejaví až za horizontom 50 rokov. Európska komisia vplyv druhého piliera pri prezentovaní ukazovateľov udržateľnosti nezohľadňuje.
Hrubý dlh a vyhliadky do budúcnosti
Hrubý dlh verejnej správy ku koncu minulého roka dosiahol úroveň 57,8 percenta HDP. Do roku 2025 by mal v základnom scenári, najmä pre rast ekonomiky a zníženie nadpriemernej hotovostnej rezervy, klesnúť na 56,2 percenta HDP. „Bez dodatočných opatrení by následne začal stúpať a v roku 2028 by presiahol maastrichtské kritérium 60 percent HDP. O 50 rokov by dlh dosiahol 360 percent HDP,“ upozornila RRZ s tým, že ide iba o hypotetický scenár. Trhy by totiž prestali financovať Slovensko už pri významne nižších úrovniach dlhu.
„Na obnovenie dlhodobej udržateľnosti verejných financií je tak nevyhnutné pripraviť a realizovať dôveryhodný konsolidačný plán,“ dodala RRZ.
Ďalšie dôležité správy
