Faktom ale ostáva, že pornografia má na internete svoje neohrozené miesto. Rôzne odhady hovoria o 700 až 800 miliónoch individuálnych pornostránok. A jedna z najväčších z nich, Pornhub, sa chváli 80 miliardami prehratých videí len za minulý rok s 18 miliardami návštev.

Bohužiaľ, pre celý pornopriemysel, keďže je považovaný za nemravný, nikoho netrápi porušovanie autorských práv a internetové pirátstvo. A to aj napriek tomu, že má táto oblasť väčší podiel nelegálneho sťahovania obsahu ako hudba, seriály a filmy.

Dobrou správou pre odvetvie, živiace sa nakrúcaním sexu, nebol v konečnom dôsledku samotný nástup internetu. Porno sa síce rozšírilo medzi masy, avšak tržby dlhodobo klesajú. Štúdiá a firmy tak musia skúšať nové kanály a inovácie, ako zarábať. A to čo najrýchlejšie, konkurencia je obrovská a nikdy nespí.

Ako si všimol britský týždenník The Economist – pornopriemysel na internete akoby inováciami napreduje pred klasickými médiami, ktoré ho (aj keď nepriamo a možno nechcene) nasledujú. Z jeho vývoja tak môžeme skúmať, čo sa s mediálnym trhom na internete stane v najbližších rokoch.

Ako sa stalo porno bezplatným

Ešte pred pár desiatkami rokov nebola pornografia rozšírená takmer vôbec. Spoločenské tabu a výrazná regulácia distribúcie zároveň hnala jej ceny nahor. Väčšej popularity sa dočkala s nástupom VHS kaziet, neskôr sa viezla aj na vlne rozšírenia CD a DVD.

Pornopriemysel nezaostal ani s príchodom internetu. Vďaka zákonom o ochrane mladistvých v USA mali firmy poskytujúce sex cez telefón dostatočné skúsenosti s platbami pomocou kreditných kariet na diaľku. V online prostredí potom stačilo vytvoriť stránku s niekoľkými obrázkami, zamknúť ich za platenú stenu a peniaze prichádzali, popisuje vývoj The Economist.

Konkurencia však bola veľká a portály začali bojovať o priazeň návštevníkov pomocou obrázkov, väčšinou amatérskych, ktoré ponúkali zadarmo. Trend sa ale zvrhol. Nové stránky tento voľný obsah agregovali. S rozvojom internetu nakoniec obrázky nahradili videá a vznikli kanály, v angličtine „tubes“. Tie výrazne uľahčili vyhľadávanie žiadaného obsahu.

Tubes sa v podstate podobajú na YouTube, avšak ponúkajú mládeži neprístupný obsah. Vlastné videá nenatáčajú, namiesto toho ich len agregujú od desiatok pornografických filmových štúdií.

Celý pornopriemysel ale nezažíva dobré časy. Celosvetové obraty boli tesne pred nástupom tubes odhadované na 40 až 50 miliárd ročne, v súčasnosti môžu byť nižšie aj o tri štvrtiny. Podľa britského týždenníka sa počet štúdií znížil za posledné roky z dvesto na dvadsať.

Podobne sú na tom aj herci – z pôvodného priemerného honorára 1 500 dolárov na hodinu zostalo len 500. Väčšia konkurencia účinkujúcich ich zároveň núti nakrúcať extrémnejší obsah.

Sociálne siete ako agregátory

Napriek tomu, že tubes ponúkajú obsah zadarmo, stal sa z nich veľmi výnosný biznis. Ak sa ich návštevník cez reklamu dostane na platené stránky štúdií a zároveň sa tam aj zaregistruje, daný tube dostane podiel na zisku. Niekedy je to aj päťdesiat percent.

Vzhľadom na množstvo návštevníkov tubes sa táto spolupráca vypláca, aj keď sa na platených stránkach zaregistruje len jeden z tisícky. Z nepriateľov sa tak pre štúdiá stal dobrý spojenec.

Podobné agregátory, vďaka ktorým získavajú spravodajské portály nemalé obraty, existujú už dnes aj v mediálnom svete. Sú nimi sociálne siete. Stovky miliónov ľudí denne klikajú na nespočetné množstvo odkazov, ktoré im napríklad Facebook v newsfeede zobrazuje na základe tajného algoritmu. Niektoré stránky majú podiel návštevníkov zo sociálnych sietí v desiatkach percent.

Niektoré spravodajské tímy fungujú už len na sociálnych sieťach. Príkladom môže byť verejnoprávny RTVS. Svoj vlastný spravodajský portál nemá, redaktori namiesto toho pridávajú príspevky na facebookový účet. Takéto fungovanie telerozhlasu umožňuje aj fakt, že nie je závislý od príjmov z internetovej reklamy.

Koniec spravodajských webov?

Mnoho ostaných, neverejnoprávnych spravodajských organizácii sa naďalej spolieha na svoje webové stránky. Vďaka obľube a rozšírenosti smartfónov a tabletov ich prispôsobujú responzívne alebo vyvíjajú aj vlastné aplikácie.

Niektoré médiá ale začali experimentovať aj s Facebookom, odkiaľ čerpajú informácie najmä mladí ľudia. Od júna sa napríklad The New York Times, BuzzFeed, BBC News alebo Spiegel zapojili do projektu Instant Articles. Vďaka tejto funkcii nie je pri kliknutí na článok používateľ presmerovaný do prehliadača, kde sa web načíta, ale ostáva priamo v aplikácii Facebooku.

Čitateľom to má priniesť väčší komfort a hlavne osemkrát kratšiu dobu načítania správ. Vydavateľom zas plnú výšku príjmov z inzercie, ak si ju médiá predávajú na vlastnú päsť. Prípadne sa môžu spoľahnúť na reklamný systém Facebooku, ktorý v nevypredanom inventári nasadí vlastnú reklamu a médiám zaplatí určitý podiel.

Zo sociálnej siete sa tak stáva agregátor správ, do ktorého sa zapájajú aj samotné mediálne domy. Facebook vo svojej snahe pritom nie je jediný. Za podiel na tržbách z reklamy správy ukazuje Snapchat. V júni tohto roka novinku predstavil aj Apple – vytvoril novú aplikáciu nazvanú jednoducho News, ktorá je automaticky súčasťou operačného systému iOS 9 (na Slovensku zatiaľ nedostupná).

V rámci aplikácie Apple agreguje články dvadsiatich mediálnych domov s viac ako päťdesiatimi titulmi, medzi ktoré patria napríklad New York Times, CNN, ESPN alebo Bloomberg. Príjmy z ich vlastnej reklamy im prenecháva, z reklám v rámci aplikácie si strháva 30 percent.

Facebook, Apple a nepriamo aj Snapchat sa tak stávajú mediálnymi agregátormi deliacimi sa o tržby s originálnymi tvorcami obsahu. Najnovšie ich so zrýchlenými mobilnými stránkami ide nasledovať Google. Takýto model fungovania je rovnaký ako v prípade pornografických filmových štúdii a tubes.

Projekty týchto firiem sú zatiaľ príliš mladé na to, aby bolo možné hodnotiť ich výsledky. Ak však budú dostatočne úspešné, je možné, že úplne zmenia spôsob, akým spravodajské domy na internete fungujú. V prípade, že sa agregátory uchytia, by totiž nepotrebovali svoje vlastné webové stránky.