Vládna pomoc s účtami za energie pre všetkých je príliš nákladná, varoval v rozhovore s BBC prezident Svetovej banky (SB) David Malpass.

Záchranná sociálna sieť je nutná

Programy pomoci v čase pandémie choroby covid-19 neboli dostatočne zamerané na najzraniteľnejšie skupiny a rovnakú politiku vlády prijímajú aj v prípade pomoci ľuďom s rastúcimi účtami za energie. Splácanie dlhu, ktorý takto vzniká, ale potrvá desiatky rokov.

„Vlády hovoria, že sa postarajú o všetkých, ale to je príliš drahé," povedal Malpass. Podľa neho to zvyšuje celosvetové zadlženie na rekordnú úroveň, najviac zasiahnutí sú pritom ľudia na spodnej hranici príjmovej škály.

V čase pandémie si vlády pre zavedené obmedzenia požičali miliardy dolárov. Zaplatili z nich programy na udržanie pracovných miest, zvýšenie výplaty dávok a pôžičky a garancie pre podniky, ktoré by inak boli nútené ukončiť činnosť. Malpass povedal, že podľa uznávaného ekonomického názoru by mala existovať záchranná sociálna sieť, určitá ochrana ľudí v čase krízy. Dotácie by podľa neho mali byť dočasné a cielené na tie, ktoré ich potrebujú najviac. Veľa týchto dotácií v čase koronavírusovej pandémie však nebolo cielených.

„Dostali ich všetci a teraz sa prejavujú následky," povedal Malpass.

„Ľudia budú ten dlh splácať roky, možno aj desiatky rokov," dodal.

V tomto roku inflácia dosiahne vrchol

Inštitút pre medzinárodné financie (IIF) uvádza, že globálny dlh sa v prvom štvrťroku zvýšil na rekordných viac ako 305 biliónov dolárov. Očakáva sa pritom, že sa bude naďalej zvyšovať.

Vojna na Ukrajine spôsobila prudký rast cien energií. Vlády po celej Európe tak predstavili dotácie na energie, aby pomohli domácnostiam s platbami rastúcich cien. Energetická kríza prichádza v čase, keď sa vlády už citeľne zadlžili.

Šéf Svetovej banky sa obáva, že dodatočná pomoc ľuďom prispeje k ďalšiemu rastu spotrebiteľských cien. V Británii už sa miera inflácie dostala na 40-ročné maximum 10,1 percenta, v EÚ je na rekordných 10,9 percenta, zatiaľ čo v Spojených štátoch predstavuje 8,2 percenta. Medzinárodný menový fond (MMF) očakáva, že v tomto roku inflácia dosiahne vrchol 9,5 percenta, začať klesať by mala až v roku 2024.

V mnohých krajinách s nízkymi príjmami to spôsobuje nesplácanie úverov a vrhá zraniteľných ľudí do chudoby.