Učiteľ: Na mojich deťoch som videl, ako prebieha osprostievanie v škole

V jednom rozhovore ste povedali, že deti sa v klasickej škole neučia, ale osprostievajú. Môžete tento váš pohľad osvetliť?

Videl som to na mojich dcérach. Vždy sa pýtali na množstvo vecí, boli zvedavé a mali radosť spoznávať svet. Asi ako všetky deti. A zrazu ich vídavam, ako si mrmlú popod nos a v ruke zvierajú zošit. Vysvetlili mi, že sa učia naspamäť to, čo majú v zošite. Do toho zošita si písali poznámky, ktoré im diktovali v škole. Rýchlo sa prispôsobili stratégii, že v škole stačí opakovať to, čo im nadiktovali. A v priamom prenose som tak videl, ako prebieha osprostievanie. Netreba sa pýtať alebo diskutovať, stačí opakovať.

Komu vyhovuje osprostievanie detí? Politicko-spoločenskému sytému a tým, ktorí z neho benefitujú?

Možno by radi niektorí povedali, že za zlý stav školstva môžu ilumináti, jašteri a ten zlý systém. Pravda je oveľa banálnejšia. V školách nemáme špičkových ľudí. Často sú tam ľudia, ktorí nevedia vôbec učiť ani ich to nebaví a deti sú im na obtiaž. Netreba vytvárať dojem, že je za tým nejaké sprisahanie.

Naša spoločnosť jednoducho radšej diskutuje o tom, ktorý moderátor sa práve rozvádza alebo ako dopadol zápas môjho dedinského futbalového mužstva ako o tom, kto učí naše deti. Keď naši hokejisti zlyhajú na majstrovstvách, takmer je vyhlásený štátny smútok. Keď naše deti osprostievajú, tak si to málokto všimne.

Prečo sme doteraz neboli schopní prejsť na typ školstva, v ktorom bude mať významné postavenie osobnostný rozvoj dieťaťa, jeho schopnosť kooperovať, odpúšťať, brať zodpovednosť, vnímať dôsledky svojho konania?

Lebo sme podľahli chybnej ilúzii, že dobrá škola má veľa interaktívnych tabúľ, zateplenú fasádu a vymenené okná. Esenciou vynikajúcej školy sú však vynikajúci učitelia. Nie budovy a technológie. To sú sekundárne veci. Ako chceme učiť deti zodpovednosti, spolupráci a odpúšťaniu, keď v mnohých zborovniach to vyzerá presne naopak? Samotní pedagógovia