Oproti roku 2020, kedy košické oceliarne skončili v červených číslach a s mankom viac ako 55 miliónov eur bol minulý rok podstatne lepší, dá sa povedať, že rekordný. Za posledných 12 mesiacoch vykázala zisk pred zdanením na úrovni 975 miliónov dolárov, čo je v prepočte takmer 874 miliónov eur, uvádzajú Hospodárske noviny (HN).
Vrcholné zisky
Za posledné roky skončila U.S. Steel v pluse v roku 2017, kedy jej zisk vykazoval sumu takmer 450 miliónov. „Rok 2021 bol rokom rekordov. Dosiahli sme vrcholné zisky aj výkon v oblasti bezpečnosti, životného prostredia, kvality a spoľahlivosti,“ uviedol v oficiálnom stanovisku prezident a generálny riaditeľ americkej matky David Burritt.
Po lockdownoch a mimoriadne zlom období prišlo oživenie a huta zaznamenala nárast dopytu v oblasti konštrukčného a automobilového priemyslu. Zvýšili sa tiež dodávky do oblasti chemického a potravinárskeho segmentu.
„Hospodárske výsledky odzrkadľujú tieto trendy, ako aj rast cien vstupných materiálov a našich produktov. Celý rok ideme na plnú kapacitu,“ uviedol koncom vlaňajška v rozhovore pre HN viceprezident U. S. Steel Košice Miroslav Kiraľvarga.
Dopyt sa podpísal pod výkon
Ako informujú HN, dopyt sa podpísal aj pod výkon. Predtým s jednou vypnutou pecou vyrobili oceliarne približne 3,4 milióna ton, v minulom roku to už bolo viac ako 4,9 milióna ton.
Cena ocele v posledných mesiacoch stúpla o 200 až 300 percent, čo prispelo k dobrým výsledkom oceliarne. Oživenie však už malo dosiahnuť svoj vrchol, ten naznačili najmä problémy v automotive segmente, ktorý spotrebuje až 16 percent vyrobenej a dovezenej ocele. Podľa HN má ísť nahor o 13 percent a v budúcom roku o necelých päť.
Košická U. S. Steel od posledného kvartálu očakávala „nižší hospodársky výsledok pre plánovanú údržbu jednej vysokej pece, mierne okresané predaje a zmenu cenovej dynamiky v Európe“. Jej zisk je v porovnaní s tretím kvartálom nižší o 125 miliónov dolárov.
Marže budú ovplyvňovať vysoké úrovne železnej rudy, prepravy, koksovateľného uhlia, emisných povoleniek aj energií.
Investícia do projektov
V Košiciach americká matka do rôznych environmentálnych projektov preinvestovala približne 700 miliónov dolárov. Pokles tuhých znečisťujúcich látok zabezpečila na úrovni 98 percent. Množstvo uhlíkových plynov tak kleslo oproti roku 1990 o jeden milión ročne. Bruselu to však nestačí.
Väčšina možností fabriky je zatiaľ nerealizovateľná. Technológia vodíka nie je podľa oceliarov dostatočne kapacitne a ekonomicky rozpracovaná. Ani zachytávanie plynu emitujúceho uhlík nie je aktuálne technologicky možné.
„Jediná aktuálne reálna a použiteľná možnosť v priemysle je to, že sa prejde na výrobu ocele využitím elektrickej energie, napríklad využitím oblúkových pecí, ktoré by podľa vedenia košickej huty zrazili emisie viac ako o 60 percent,“ píšu HN.
Problémy v segmente
Bez podpory Bruselu nemajú oceliari šancu zvládnuť extrémne nákladné investície, problémom sú aj obnoviteľné zdroje. „Bohužiaľ, elektrina vyrobená z vody, vetra či zo slnka nie je typ energie, na ktorý sa môže oceliarska výroba spoľahnúť. Sú totiž nestabilné. My musíme mať stabilný zdroj, čo je napríklad jadro,“ konštatuje pre HN Kiraľvarga.
Oceliari sú ohrozovaní nutnými investíciami, keďže Európska únia plánuje zaviesť takzvané uhlíkové clo. Neekologická oceľ by tak pri vstupe do Únie bola spoplatnená.
Opatrenie by mohli nahradiť emisné povolenky, tým by však boli naši výrobcovia pri exporte z Únie znevýhodnení.
Zaťažení nákladmi
Ako informuje HN, zástupcovia oceliarov tvrdia, že celkové investície do dekarbonizácie hút budú na úrovni 25 miliárd eur. Priemerná európska oceliareň bude podľa nich v roku 2030 zaťažená nákladmi na dekarbonizáciu na úrovni 400 miliónov eur.
„Spoločnosti s rovnakými podmienkami za hranicami sem však stále budú môcť dovážať svoju „špinavú“ oceľ, pričom uhlíkové clo im ich produkciu predraží len o 30 miliónov eur,“ uvádzajú HN. Tieto faktory mimoriadne ohrozujú projekty hút. Európa týmto ohrozuje 2,6 milióna v segmente zamestnaných ľudí a generuje 132 miliárd eur ročne.
Produkcia v Európe za posledných osem rokov klesla o štvrtinu. Nahradili ju totiž dovozy, ktoré ekologické štandardy spĺňať nemusia. Huty preto zvažujú, aké bude ich ďalšie fungovanie.
Ďalšie dôležité správy
