Tým, že EÚ v snahe stať sa kandidátskou krajinou podporila len Ukrajinu, zanedbala a ponížila iný región, povedala v nedeľu v rozhovore pre televíziu N1 bývalá chorvátska premiérka Jadranka Kosorová, pričom mala na mysli západný Balkán, ktorého šesť kandidátov na členstvo v EÚ postupuje na ceste integrácie do EÚ už viac ako desať rokov veľmi pomaly, informije portál Euractiv.
Slovinsko sa medzitým bude usilovať o získanie štatútu kandidátskej krajiny EÚ pre Bosnu a Hercegovinu, informovala partnerská agentúra Euractiv STA.
Európska komisia minulý týždeň odporučila udeliť Ukrajine štatút kandidátskej krajiny na členstvo v EÚ, pričom kľúčové rozhodnutie v tejto veci by mali prijať lídri EÚ tento týždeň.
„Dovoľte mi, aby som sa vyjadrila veľmi úprimne, plne podporujem Ukrajinu, ale... Tým, že EÚ dala zelenú Ukrajine, úplne zanedbala a ponížila ďalší región. Mám na mysli predovšetkým Bosnu a Hercegovinu," povedala Kosorová s tým, že aj táto krajina bola súčasťou krvavej vojny.
Kosorová uviedla, že samotný štatút kandidátskej krajiny neznamená veľa a v skutočnosti zahŕňa množstvo povinností, ktoré v prípade Chorvátska znamenali predovšetkým boj proti korupcii a spoluprácu s tribunálom OSN pre vojnové zločiny v bývalej Juhoslávii.
„Práve v tomto kontexte vnímam prísľub Ursuly von der Leyenovej Ukrajine," vysvetlila Kosorová a vyzvala k opatrnosti.
„Vyjadrenie Volodymyra Zelenského, že získanie štatútu kandidáta bude pre Ukrajinu znamenať rýchlejšie víťazstvo, bolo veľmi neopatrné a naivné a malo by prinútiť k zamysleniu všetkých lídrov EÚ, ktorí o tom budú rozhodovať," zdôraznila chorvátska expremiérka.
Kosorová zohrala kľúčovú úlohu pri uvoľnení prístupových rokovaní Chorvátska do EÚ, ktoré niekoľko rokov blokovalo susedné Slovinsko, tým, že v roku 2009 dosiahla kompromisnú dohodu so slovinským partnerom Borutom Pahorom.
„Len Slovinsko blokovalo 14 z našich 35 rokovacích kapitol," povedala a dodala, že Slovinsko teraz požaduje pre Ukrajinu štatút kandidátskej krajiny bez akýchkoľvek podmienok.
Na záver vyzvala chorvátskych politikov, aby v Bruseli zdôraznili prípad Bosny a Hercegoviny: „Myslím si, že je naozaj načase, aby sa EÚ postavila tvárou v tvár faktom, s väčšou politickou úprimnosťou a zmyslom pre to, čo je aj naozaj reálne."