Psychologička Aliza Pressmanová takmer 20 rokov študovala, ako z detí vychovať úspešných dospelákov. Zručnosť, ktorú mali spoločnú, sa nazýva vnútorná efektivita. Ide o presvedčenie jednotlivca, že je pri dosahovaní cieľov schopný urobiť všetky potrebné kroky.
U týchto detí existuje väčšia pravdepodobnosť, že sa sami pustia do prekonávania rôznych výziev a z prípadného neúspechu nebudú obviňovať okolie či nezvratný nedostatok kompetencie. „Budú sa sústrediť najmä na faktory, ktoré dokážu ovplyvniť,“ dodala pre CNBC.
Zo štúdií vyplynulo, že deti získavajú vnútornú efektivitu zo štyroch zdrojov:
1. Skúsenosť zo správneho riešenia
Je dôležité, aby deti čelili výzvam zodpovedajúcim ich vekovej úrovni. Ak ich budú rodičia nútiť riešiť situácie, na ktoré nie sú pripravené, môže to byť kontraproduktívne.
2. Úspech iných
Deti by mali vidieť svojich rovesníkov uspieť v dosahovaní cieľov podobných tým, ktoré si sami stanovili. Kľúčové je, aby s nimi mali niečo spoločné – vek, rasovú a etnickú príslušnosť, záujmy či rodovú identitu.
3. Pripomínanie minulých úspechov
To, ako človek premýšľa o minulosti, ovplyvňuje jeho budúce kroky. Optimisti zvyknú byť podľa vedcov úspešnejší než pesimisti, aj keď mávajú takmer rovnaké skúsenosti. Je to preto, že si viac pamätajú úspechy, nie zlyhania.
4. Stav pokoja
Ak deti pri riešení výziev pociťujú stres či úzkosť, môže byť pre ne ťažké sa na riešenia plne sústrediť, ak sa prv nevyrovnajú s týmito pocitmi. Rodičia by ich preto mali učiť techniky sebaregulácie, akým je vedomé dýchanie.
Ako pomôcť deťom budovať vnútornú efektivitu:
1. Inšpirujte ich, aby vyskúšali niečo, v čom nie sú ihneď dobré
Namiesto toho, aby ste im hovorili, že cvičenie robí majstra, pripomeňte im, že aj obyčajná snaha nie je zbytočná, keďže vedie k rozvoju.
2. Opravujte a vysvetľujte
Na chyby nestačí len poukázať. Skúste otázku či zadanie radšej preformulovať, objasniť a zopakovať naučené poznatky. Ak dieťa učíte farby a pri jablku povie, že je modré, tak ho skúste opraviť, no zároveň mu vysvetliť, kde nastala chyba. Povedzte napríklad: „Modré sú čučoriedky a toto je červené jablko.“
3. Pri chvále buďte konkrétny
Vždy deťom ukážte, že si všímate ich konkrétnu snahu. Pochváľte ich vytrvalosť, tvorivosť či nezávislosť. Namiesto „dobrá práca“ skúste povedať „dobrá práca, že si využil šachový ťah, ktorý som ťa pred chvíľou naučil“.
4. Poukazujte na stratégiu
Ak vaše dieťa napíše dobrú esej, pri ktorej využilo vopred napísanú osnovu, poukážte na to. Povedzte: „Všimol som si, že si si spravil osnovu. Tipujem, že je to jeden z dôvodov, prečo si ju napísal tak dobre.“
Možno sa mu esej nepodarila a vy si všimnete, že jej chýbala aj osnova. V tomto prípade máte skvelú príležitosť naučiť ho, že neúspechy nie sú spôsobené trvalými obmedzeniami. Povedzte: „Všimol som si, že si si neurobil osnovu. Esej sa bez nej občas píše veľmi ťažko. Skúsme spolu jednu vymyslieť.“
Ďalšie dôležité správy
