Uviedol to na svojich internetových stránkach britský denník The Times s odvolaním sa na zdroje z IS, tureckých bezpečnostných služieb a z radov sýrskych povstalcov.
IS prepustil 46 tureckých občanov a troch Iračanov z radov diplomatov a zamestnancov tureckého konzulátu v severoirackom Mosule v septembri. V zajatí ich držal od júna, teda od bleskového obsadenia mesta.
Turecké médiá bez bližších podrobností uviedli, že Ankara za rukojemníkov nezaplatila žiadne výkupné.
S islamistami sa však Turecko tajne dohodlo, ako upozorňujú The Times, na tom, že vydá desiatky extrémistov zadržiavaných nielen v jeho väzniciach, ale aj v nemocniciach. Je medzi nimi aj osem občanov z krajín EÚ: ide o troch Francúzov, dvoch Britov, dvoch Švédov a jedného Belgičana. Z Európanov Ankara prepustila tiež dvoch macedónskych islamistami a jedného švajčiarskeho radikála.
Podľa dohody niektorých zajatcov na výmenu poskytli pod tureckým tlakom aj umiernení sýrski povstalci, ktorí bojujú proti vláde sýrskeho prezidenta Bašára Asada i proti islamistom. Títo rebeli sú závislí na dodávkach pomoci z Turecka.
Podľa hovorcu IS boli medzi ľuďmi, ktorých prepustilo Turecko, aj príbuzní významného činiteľa IS abú Bakra Irákího, ktorého sýrski povstalci zabili v januári.
Turecko až po oslobodení rukojemníkov zmenilo svoj doteraz obozretný prístup voči IS, keď parlament v Ankare schválil možnosť vojenskej intervencie Turecka na území Sýrie a Iraku práve proti islamistom.
Tiež až po výmene zajatcov turecký prezident Recep Tayyip Erdogan, ktorý ju označil za víťazstvo tureckej diplomacie, ostro skritizoval IS, že svojim násilím nereprezentuje mierotvornú líniu skutočného islamu.
