Turecko smeruje do vážnej krízy. Dôvodom je hlúpa logika a dlhy

Turecká ekonomika zápasí s mnohými ťažkosťami. Okrem vysokého deficitu bežného účtu ide predovšetkým o infláciu. Tá dosahuje 15,9 percenta, čo je päťnásobne viac ako priemer rastu cien vo vyspelých krajinách. Pri takej vysokej inflácii by mala zasiahnuť centrálna banka a zvýšiť úrokové sadzby (aspoň v normálnych krajinách).

R. Erdogan ale zastáva svojráznu ekonomickú teóriu, ktorú český ekonóm Lukáš Kovanda nazýva „monetárnym populizmom“. Turecký prezident je presvedčený, že presný opak - teda vysoké úrokové sadzby - spôsobujú infláciu, a preto nie je potrebné ich zvyšovať.

Niekedy až nevyberavo tlačí na centrálnu banku, aby tak naozaj nerobila. Centrálni bankári jeho tlaku zrejme podľahli na júlovom zasadnutí, keď v rozpore s očakávaním trhu ponechali základnú sadzbu na úrovni 17,75 percenta.

Trh, ktorý predpokladal zvýšenie sadzby, to vzal ako signál, že centrálna banka stráca svoju nezávislosť. Centrálna banka poskytla v pondelok stanovisko, že poskytne bankám takú likviditu „akú budú potrebovať“.

Máme nášho Boha, oni doláre

Prezident je presvedčený o tom, že Turecko odrazí ekonomickú vojnu a všetko je len „lobby úrokových sadzieb“ či západných ratingových agentúr, ktoré sa snažia tureckú ekonomiku dostať na kolená. Turci by mali svoje doláre a eurá, ktoré majú skryté pod vankúšmi, vymeniť za líry, aby pomohli ekonomike a domácej mene.

„Ide o národnú, domácu bitku,“ povedal minulý týždeň pred davom ľudí v severovýchodnom meste Bayburt. „Toto bude reakcia môjho ľudu na tých, ktorí proti nám viedli hospodársku vojnu,“ uviedol. „Nezabúdajte, keď oni majú svoje doláre, my máme našich ľudí, nášho Boha. Pracujeme tvrdo. Pozrite sa, kde sme boli pred 16 rokmi a kde sme teraz,“ burácal prezident pre svojimi stúpencami.

Pád líry však berie skutočne vážne. Ako sa na autoritatívneho vodcu patrí, riešenie hľadá aj netradičnými cestami. Ministerstvo vnútra oznámilo, že podniká právne kroky proti 346 účtom na sociálnych sieťach, na ktorých odzneli pripomienky k oslabeniu líry „provokatívnym spôsobom“, tvrdí televízia BBC.

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan so svojimi priaznivcami Zdroj: SITA / AP

Od júna je R. Erdogan opäť prezidentom a začína naplno uplatňovať rozšírené právomoci, ktoré mu dáva zmenená turecká ústava. Analytici sa obávajú jeho rastúceho vplyvu na ekonomickú politiku Turecka. Ako dôkaz prezidentových záujmov je považované vymenovanie vlastného zaťa za ministra financií.

Ten mu na všetko pritakáva a prilieva olej do ohňa. Prezident o sebe vyhlasuje, že oslobodil svoju krajinu spod „poručníctva Medzinárodného menového fondu“ a je presvedčený, že vyššie úrokové sadzby by mohli ekonomiku Turecka poriadne schladiť. Jeho zať a minister financií Berat Albayrak síce sľúbil, že bude presadzovať „nový ekonomický model“, ktorý by mal zastaviť prepad líry a okresať deficit a infláciu, ale detaily neposkytol.

Prečo nechce vyššie úrokové sadzby?

Odpor k zvyšovaniu úrokových sadzieb má