Turecká centrálna banka vo štvrtok zvýšila svoju základnú úrokovú sadzbu o 2,5 percentuálneho bodu na 17,5 percenta. Pokračuje tak v sprísňovaní menovej politiky, ktorým sa snaží zabezpečiť pokles inflácie. Zvýšenie úrokov však bolo podľa serveru CNBC menej výrazné, ako očakávali analytici.
„Centrálna banka tak trochu prekvapila trhy, tie totiž očakávali rast sadzieb možno až na 20 percent," povedal ČTK analytik Petr Lajsek zo spoločnosti Purple Trading. Minulý mesiac banka základný úrok zvýšila o 6,5 percentuálneho bodu na 15 percent. Naznačila tým posun k tradičnejším hospodárskym opatreniam proti nebývale vysokej inflácii. Kvôli tlaku prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana banka úroky predtým znižovala.
Lajsek terajší postup centrálnej banky označil za otočku o 180 stupňov od „erdoganomiky". Obrat v prístupe k menovej politike nastal po tom, ako Erdogan vymenoval do čela banky a ministerstva financií dvoch medzinárodne uznávaných odborníkov.
Podľa analytika XTB Tomáša Cvernu musela centrálna banka zvýšením sadzieb zareagovať na voľný pád tureckej líry, ktorý sa zrýchlil po znovuzvolení Erdogana za prezidenta. Cverna však upozornil, že zvýšenie úrokových sadzieb žiadny výrazný pohyb výmenných kurzov neprinieslo. „Česi tak môžu kupovať stále pomerne lacné líry. Turecko je aj napriek vysokej inflácii zaujímavou destináciou pre letné dovolenky Čechov," uviedol. „Vďaka slabšej líre a všeobecne nižšej cenovej hladine by mohlo byť Turecko zaujímavejšou destináciou v porovnaní napríklad s Chorvátskom, kde sú ceny relatívne vysoké," dodal.
Takmer 40-percentná inflácia
Spotrebiteľské ceny v Turecku sa v júni medzimesačne zvýšili o 3,9 percenta, teda najvýraznejšie od januára. Medziročný rast cien sa však spomalil na 38,2 percenta z májových 39,6 percenta. Centrálna banka v štvrtkovej správe uviedla, že mieni zabezpečiť menové a finančné podmienky potrebné na zníženie inflácie na cieľových päť percent v stredne dlhom období. Dodala, že bude menovú politiku ďalej sprísňovať, kým nedosiahne „výrazné zlepšenie výhľadu inflácie".
Lajsek upozornil, že v nasledujúcich mesiacoch by mohla medziročná miera inflácie v Turecku znovu začať rásť, a to najmä v dôsledku zvyšovania daní. Nevylúčil, že inflácia sa vráti nad 50 percent. „Je tak vysoko pravdepodobné, že úrokové sadzby porastú v Turecku aj naďalej. Do konca roka sa môžu vyšplhať aj na 25 percent," dodal.
Tureckú centrálnu banku vedie prvýkrát žena, Hafize Gaye Erkanová, ktorá má skúsenosti z finančného sektora v Spojených štátoch, ale nie z centrálneho bankovníctva. Predchádzajúci šéf centrálnej banky Şahap Kavcioglu stál na čele Erdoganovho úsilia o zníženie úrokových sadzieb, čo v roku 2021 odštartovalo historický pád meny. Inflácia tak vlani dosiahla viac ako 85 percent a bola najvyššia za 24 rokov.
Ministrom financií Erdogan vymenoval Mehmeta Simseka. Ten bol predtým aj podpredsedom vlády a podľa tlačových agentúr požíva rešpekt v zahraničí aj medzi investormi. Simsek už avizoval, že hospodárska politika sa musí vrátiť do racionálnych hraníc.
Centrálna banka pod Erdoganovým tlakom znížila svoju základnú úrokovú sadzbu z približne 19 percent v roku 2021 na 8,5 percenta na začiatku tohto roka, a to napriek prudko rastúcej inflácii.
Ďalšie dôležité správy
