Turecko nie je Venezuela. Ekonómovia však varujú, že nejde dobrou cestou

Turecký prezident minulý víkend vyhodil z kresla guvernéra centrálnej banky Murata Çetinkayu, lebo (podľa denníka Hürriyet) údajne nebol spokojný s jeho politikou udržiavania vysokých úrokových sadzieb. Centrálna banka nechávala základnú úrokovú sadzbu už od septembra minulého roka na 24 percentách.

Prezident zas verí, že nižšie sadzby by skresali dlhodobo vysokú infláciu. V júni bola na úrovni 15,7 percenta, ale ešte na jeseň minulého roka sa pohybovala nad 25 percentami.

Pre investorov a trh to bol ďalší signál, že v Turecku nie je s ekonomikou všetko v poriadku. Nezávislosť centrálnej banky tam bola poriadne pošliapaná. A to nie je všetko.

Čierny scenár

Môže nasledovať štátna kontrola unikajúceho zahraničného kapitálu, nacionalizácia a iné kroky voči súkromným investorom, varuje Jan Dehn, šéf výskumu vo firme Ashmore, ktorá spravuje aktíva v rozvíjajúcich sa krajinách, akou je aj Turecko.

„Namiesto toho, aby vláda riešila príčinu ekonomických problémov, rozhodla sa útočiť na symptómy problému akými sú inflácia, pomalý rast, slabá mena a spomaľujúce sa investície,“ cituje J. Dehna agentúra Bloomberg.

Analytik vyčíta tamojšej vláde, že ovplyvňovaním monetárnej politiky, zvyšovaním štátnych zásahov do ekonomiky, zlyhaním pri podpore domáceho finančného trhu či nízkymi sadzbami na vkladoch situáciu v krajine len zhoršuje.