Z funkcií odvolal zhruba tretinu vedenia armády. Zatýkajú či prepúšťajú sa predstavitelia armády, polície, súdov a prokuratúry, štátni úradníci, vysokoškolskí učitelia. Od stredy minulého týždňa je v krajine vyhlásený výnimočný stav. Najnovšie vydali zatykače na 42 novinárov. TREND.sk sa o situácii v Turecku porozprával so Slovenkou Luciou Zachar Ninčák, ktorá žila v krajine niekoľko rokov.

Ako zmenil pokus o puč Turecko?

Ešte pred ním bolo obyvateľstvo krajiny rozdelené akoby na dva prúdy. Jeden sa prikláňa k vláde Strany spravodlivosti a rozvoja (AKP) a prezidentovi Erdoğanovi. Je silne náboženský, islamizovaný. Druhý zmýšľa demokratickejšie, silný vplyv islamizácie odmieta. V jednom ich však zjednotil fakt, že Turkom ostal v pamäti vojenský puč z roku 1980. V 90. rokoch po vojenskom prevrate sa armáda správala neprimerane a brutálne a mnohí Turci doteraz nesú z vtedajšieho prevratu následky. Vládu armády nechcú.

Bez ohľadu na to, čo si myslia Turci o tom, kto stál za pučom, pokus o prevrat vyrobil ešte väčšiu priepasť medzi oboma tábormi verejnosti. A najmä strach.

Ako pokus o puč prebiehal, čo sa vlastne v krajine udialo?

V zásade sa oponentom nepodarilo obsadiť významné body, nebol ani kompletne uzatvorený vzdušný priestor. Fungovali médiá – internet, televízia, Erdoğanovi sa podarilo uniknúť, cez Twitter nechával občanom odkazy.

Samotná armáda, vojaci, neboli jednotní, časť sa proti pokusu o prevrat otočila chrbtom. Dokonca mešity mimo štandardného času, keď zvolávajú moslimov k modlitbe, volali ľudí do ulíc. Jednoznačne to navodzovalo pocit akejsi organizácie. A v sobotu ráno bolo už takmer všetko v poriadku, ľudia išli do práce.

Bez ohľadu na to, kto stál za pučom, neriskoval až príliš veľa, keď ho spustil uprostred dovolenkovej sezóny? Turistický ruch je nezanedbateľnou súčasťou tureckej ekonomiky.

Ak ide o posilnenie moci, veľmi sa nepozerá na to, či je to v období dovolenkovej sezóny. Tú už ohrozilo zostrelenie ruskej stíhačky, keď sa vyostril konflikt medzi Erdoğanom a Vladimirom Putinom. Rusko zaviedlo sankcie voči Turecku, zrušilo chartrové lety do Turecka, obnovilo vízový styk. Turecko na tom veľmi ekonomicky stráca. Pre Rusov sa krajina stala drahšou destináciou kvôli vízam a využívaniu štandardných liniek. Ostatní turisti sa pre vojnu v Sýrii a bombové útoky boja v krajine dovolenkovať.

Ako to bolo s bezpečnosťou a smerovaním krajiny bezprostredne pred pučom? Menilo sa niečo vplyvom aktuálneho vedenia štátu?

Bezpečnosť sa už dva – tri roky dozadu jednoznačne zhoršila. Boli tam opakované bombové útoky, väčšina sa spájala s ISIS, ale nie všetky. Nemožno vylúčiť ani politické motívy. Napríklad pri výbuchu v Ankare pred voľbami zahynulo okolo 130 ľudí. Voľby nakoniec vyhrala strana AKP prezidenta Erdoğana.

Opozičné strany sú absolútne rozdielne na to, aby sa dokázali spojiť a vytvoriť nejakú politickú opozíciu. Podobné spojenie, ako predstavuje na Slovensku SNS a Most-Híd tam jednoducho nehrozí.

Do akej miery je pre Turkov atraktívne členstvo v EÚ, čo R. Erdogan veľmi často vyťahuje ako protislužbu za migrantov?

V tomto je krajina absolútne bipolárna. Rozdelila by som to asi územím na západnú časť, ktorá chce ísť do únie a kde ľudia žijú moderným spôsobom života a rozmýšľajú ako Európania. Ale tak ako silnie islamizácia, silnejú skupiny, hlavne na východe krajiny, ktoré vôbec o členstvo v únii záujem nemajú. Druhou otázkou je možnosť voľne sa pohybovať po území Európskej únie. O to majú samozrejme Turci eminentný záujem. Ale či skutočne väčšina Turkov chce byť súčasťou únie... Štatistiky pred aktuálnou situáciou hovorili, že viac ľudí sa stále z Európy vracalo späť do Turecka, ako bol počet tých, ktorí z krajiny odchádzali.

Ako sa vám žilo v Turecku? Vedeli ste si vtedy predstaviť, že by ste tam ostali žiť?

Určite áno. Ja som mala z Turecka pocit veľmi bezpečnej krajiny, krajiny, ktorá toleruje každého bez ohľadu na rasu, náboženstvo. Aj keď je pravda, že som sa stretávala najmä s ľuďmi z Ankary, Istanbulu a väčších miest.

Aj keď som však stretla ľudí z východnej časti krajiny, nikdy som nemala negatívnu skúsenosť. Vždy boli priateľskí a tolerantní. Samozrejme, vždy sme rešpektovali ich zvyklosti. Moja skúsenosť bola, že je to krajina, kde sa dalo dobre a bezpečne žiť. Osobne mám Turkov veľmi rada, s niektorými kultúrnymi a náboženskými rozdielmi sa nestotožňujem, ale ako ľudia sú veľmi pohostinní, rodinne založení, majú veľmi radi deti. A keď si odmyslím niektoré náboženské prejavy,  s ktorými som sa až tak nestretávala, bola to vyspelá a moderná krajina.

Za posledné desaťročie sa islamistické prejavy v krajine jednoznačne zvyšujú, dôvodom je však aj aktuálna politika, ktorá náboženstvo a tradičné zmýšľanie podporuje.