Turecko spustilo 18. apríla novú pozemnú a vzdušnú ofenzívu proti kurdským militantom v severnom Iraku. Turecké lietadlá a delostrelectvo za podpory vrtuľníkov a bezpilotných lietadiel zaútočili na podozrivé ciele Strany kurdských pracujúcich (PKK). Vzápätí turecké komandá vtrhli do regiónu po zemi alebo ich tam vysadili vrtuľníky. Stručne povedané, turecký prezident Recep Tayyip Erdogan - znepokojivo podobne ako ruský prezident Vladimir Putin v prípade Ukrajiny - vtrhol na územie suverénneho štátu, Iraku, v snahe dosiahnuť svoj vlastný politický cieľ. Téme sa venuje denník The Jerusalem Post.
Kedysi boli Kurdi hrdým a nezávislým národom
Podľa neho je Erdogan veľmi znepokojený tým, kam môžu politické zmeny zaviesť kurdský národ ako celok vrátane početnej kurdskej menšiny v Turecku (14 miliónov Kurdov žijúcich v Turecku tvorí 18 percent tureckej populácie). Kedysi boli Kurdi hrdým a nezávislým národom, ktorý prekvital vo vlastnej krajine. Boli vystavení mnohým cudzím inváziám, odmietli sa však integrovať s rôznymi dobyvateľmi a zachovali si svoju charakteristickú kultúru. Na začiatku prvej svetovej vojny bola ich krajina, Kurdistan, malou súčasťou Osmanskej ríše. Potom, pri formovaní budúceho Blízkeho východu, západné mocnosti, najmä Spojené kráľovstvo, sľúbili, že budú pôsobiť ako garant kurdskej slobody. Zostalo však pri nesplnenom sľube, konštatuje The Jerusalem Post. Po odmietnutí nezávislosti v ich vlastnej domovine sa kurdský ľud rozdelil prevažne medzi štyri štáty, ktoré schválila Spoločnosť národov. Stali sa menšinami v horách a údoliach juhovýchodného Turecka, severozápadného Iránu, severného Iraku a severnej Sýrie.
Strana kurdských pracujúcich
PKK, založená v roku 1978, bola a je ozbrojená politická skupina. Tvrdí, že zastupuje všetkých ľudí v historických kurdských regiónoch, a pripojila sa k iným politickým a sociálnym skupinám vrátane popredných politických strán v Turecku a Sýrii. PKK je prítomná aj v Iráne, kde jej členovia bojovali proti iránskemu režimu niekoľko rokov, až kým v roku 2011 súhlasili so zastavením bojov. Pôvodným cieľom PKK bolo vytvoriť socialistický Veľký Kurdistan zjednocujúci kurdské regióny v Turecku, Iraku, Sýrii a Iráne. Od polovice 21. storočia však existuje nový cieľ, ktorý stanovil Abdullah Öcalan, vodca PKK väznený Tureckom od februára 1999 na ostrove Imrali v Marmarskom mori, kde si odpykáva doživotný trest. Odhliadnuc od politického cieľa zjednotiť kurdský ľud v ich vlastnej vlasti, novým cieľom, nazývaným demokratický konfederalizmus, je podľa The Jerusalem Post snaha vytvoriť autonómne kurdské oblasti v Iráne, Turecku, Sýrii a Iraku. Niečo také teraz existuje v Sýrii aj Iraku. Erdogan si uvedomuje, že myšlienka zlúčeného kurdského štátu, ktorý by zahŕňal zmenu národných hraníc, zostáva snom kurdských extrémistov a že konflikt v Turecku tak nie je vylúčený.
Operácia Claw Lock
Útok z 18. apríla s názvom Operácia Claw Lock zasiahol prístrešky, bunkre, jaskyne, tunely, muničné sklady a veliteľstvá PKK, ktorá má základne v severnom Iraku, odkiaľ v minulosti útočila v Turecku. Turecké ministerstvo obrany uviedlo, že nová ofenzíva sa začala po tom, čo sa zistilo, že militanti sa preskupujú a pripravujú na rozsiahly útok. Erdogan by rád zadupal myšlienku, že by sa rôznorodé kurdské komunity mohli zlúčiť alebo integrovať. Do popredia sa to dostalo počas konfliktu v Sýrii proti teroristickej organizácii Islamský štát (IS). Napríklad v roku 2014 sa kurdskí dobrovoľníci z celého Blízkeho východu zmobilizovali po boku sýrskych kurdských bojovníkov v boji o severosýrske mesto Kobané. Sýrski Kurdi ťažili z bojových skúseností kurdských veliteľov, ktorí bojovali v rámci PKK proti tureckému štátu.
Politická nezávislosť
The Jerusalem Post sa ďalej odvoláva na Guneyho Yildiza, výskumníka a novinára pôsobiaceho v Londýne, ktorý sa zameriava na Turecko, Kurdov a Sýriu. Bol poradcom zahraničnopolitického výboru parlamentu Spojeného kráľovstva, pracoval pre BBC News aj pre Inštitút pre Blízky východ so sídlom vo Washingtone. Yildiz tvrdí, že Kurdi vo všetkých štyroch krajinách – Turecku, Iráne, Iraku a Sýrii – dnes dostávajú verejnú a morálnu podporu od seba navzájom a od kurdskej diaspóry v zahraničí. Domnieva sa, že je dôležité položiť si otázku, či budú Kurdi spokojní s tým, že budú pokračovať ako konfederované autonómne oblasti v rámci národných štátov, alebo či sa budú usilovať o politickú nezávislosť. Odpoveď podľa neho spočíva v tom, ako politické uznanie a geografia spoja Kurdov v Turecku (tzv. Severný Kurdistan) s Kurdmi v Iraku (Južný Kurdistan), Iráne (Východný Kurdistan) a Sýrii (Západný Kurdistan).
Erdoganov scenár nočnej mory
A toto je podľa The Jerusalem Post Erdoganov scenár nočnej mory. PKK je už desaťročia ozbrojenou skupinou v rámci v rámci tureckej politiky, ktorá sa snaží o nezávislosť Kurdov prostredníctvom teroristických činov. Turecké vedenie považuje PKK za existenčnú hrozbu pre štát. V roku 2016 Joe Biden, vtedajší viceprezident USA, potvrdil, že Washington považuje PKK za nebezpečenstvo pre územnú celistvosť Turecka. Biden zároveň uviedol, že v porovnaní s IS je PKK „obyčajná a jednoduchá teroristická skupina“.
Nejednota
Avšak v kurdskom tábore ako celku nevládne nič také, ako jednota politiky alebo účelu. Vláda irackého autonómneho regiónu Kurdistan nemá pokojný vzťah s PKK, ktorej prítomnosť komplikuje lukratívne obchodné vzťahy regiónu s Tureckom. Erdoganova Operácia Claw Lock bola spustená dva dni po vzácnej návšteve, keď do Turecka zavítal premiér irackého autonómneho regiónu Kurdistan Masrúr Barzání, ktorý navrhol, aby bol informovaný o plánoch Ankary. Po rozhovoroch s tureckým prezidentom Barzání povedal, že víta „rozšírenie spolupráce na podporu bezpečnosti a stability“ v severnom Iraku.
Bagdad protestuje
The Jerusalem Post dodáva, že turecká ofenzíva narušila vzťahy Ankary s irackou ústrednou vládou v Bagdade. Iracký prezident Barhám Sálih označil najnovšiu inváziu za „neprijateľnú“, za hrozbu pre národnú bezpečnosť krajiny a porušenie jej zvrchovanosti. V tom sa určite nemýli, poznamenal na záver denník.
Ďalšie dôležité správy
