Turecká líra sa prepadla na nové rekordné dno. Jej kurz klesol na 26,92 líry za dolár, čo bola najnižšia úroveň od menovej reformy v Turecku z januára 2005.
Zmena kurzu fiškálnej politiky po znovuzvolení tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana zatiaľ nepriniesla viditeľnejšie výsledky. Inflácia zostáva stále vysoká a očakáva sa jej ďalší rast. Oficiálna miera inflácie dosiahla vrchol na úrovni 85 percent v októbri minulého roka a odvtedy klesá. V júni však v porovnaní s rovnakým mesiacom minulého roka stále predstavovala 38,2 percenta. Nezávislí odborníci predpokladajú, že skutočná inflácia môže byť ešte dramaticky vyššia a napríklad v júni mohla dosiahnuť viac ako 100 percent.
Ekonómovia navyše očakávajú, že oficiálna inflácia sa čoskoro opäť zvýši aj vzhľadom na ambiciózne výdavkové plány, ktoré Erdogan ohlásil pred svojím májovým znovuzvolením. V dôsledku opatrení, ako je napríklad dotovanie cien plynu, dosiahol v júni nový rekord aj turecký verejný dlh.
Turecká centrálna banka minulý mesiac výrazne zvýšila úrokové sadzby a signalizovala obrat smerom ku konvenčnejšej menovej politike. Menový výbor na svojom prvom zasadnutí pod vedením novej guvernérky Hafize Gaye Erkanovej zdvihol svoju kľúčovú úrokovú sadzbu o 650 bázických bodov na 15 z 8,5 percenta. To bolo prvé zvýšenie základnej tureckej úrokovej sadzby od marca 2021 a signalizuje zmenu kurzu centrálnej banky, ktorá sa zrejme rozlúčila s neortodoxnou politikou. Tú realizovala pod tlakom prezidenta Erdogana, ktorý v rozpore so všeobecne prijímanou ekonomickou teóriou zastával názor, že zníženie úrokových sadzieb spomalí infláciu.
Väčšina ekonómov prognózuje, že turecká centrálna banka bude v tomto roku pokračovať v sprísňovaní a že jej kľúčová sadzba do konca roka stúpne na 30 percent.
