Turecká líra dnes dopoludnia prudko klesla, jej kurz sa znížil zhruba o sedem percent a za dolár sa v jednej chvíli platilo až 23,16 líry. Mena sa tak ocitla na ďalšom minime a jej prepad je najvýraznejší od krachu z roku 2021. Podľa analytikov je to ale priaznivý signál, že nová turecká vláda sa zbavuje umelej podpory kurzu a prechádza k tradičnému trhovému mechanizmu.
Prezident Recep Tayyip Erdogan zložil prísahu 3. júna po víťazstve v druhom kole volieb z 28. mája a vymenoval nový kabinet, pričom ministrom financií sa stal na trhy orientovaný politik Mehmet Simsek.
O tomto bývalom analytikovi Merrill Lynch je známe, že je proti nekonvenčnej politike prezidenta Erdogana. V rokoch 2009 až 2015 pôsobil ako minister financií a do roku 2018 bol podpredsedom vlády zodpovedným za hospodárstvo, ale po páde líry odstúpil.
Trhy po jeho vymenovaní za nového ministra financií očakávajú návrat k ortodoxnejšej menovej politike a menej intervencií. Od druhého kola volieb v Turecku 28. mája sa líra oproti doláru oslabila o viac ako 10 percent.
„Nemáme inú možnosť, ako sa vrátiť na racionálnu pôdu,“ povedal M. Simsek krátko po svojom nástupe do úradu, čo je znakom odklonu od Erdoganovej neortodoxnej politiky znižovania úrokových sadzieb v rámci boja proti inflácii.
„Ktokoľvek by vyhral voľby, očakávalo sa, že líra bude slabšia,“ uviedol v poznámke londýnsky ekonóm Timothy Ash.
Podľa T. Asha pokles líry ukázal vplyv M. Simseka, ktorý tlačí centrálnu banku k racionálnej politike, čo znamená slabšiu menu, ktorá je konkurencieschopná.
Centrálne banky na celom svete zvyšujú úrokové sadzby v snahe znížiť infláciu. Erdogan však už dlho obhajuje nízke úrokové sadzby ako nástroj na podporu hospodárskeho rastu. Dokonca nazval vysoké úroková sadzby matkou a otcom všetkého zla, ktoré presadzuje zahraničná záujmová lobby.
Ďalšie dôležité správy
