Turecká centrálna banka aj napriek vysokej inflácii znížila svoju kľúčovú úrokovú sadzbu štvrtý mesiac po sebe. Ohlásila však koniec cyklu uvoľňovania menovej politiky.
Menový výbor tureckej centrálnej banky vo štvrtok skresal svoju základnú 1-týždňovú repo sadzbu o 150 bázických bodov z 10,5 percenta na 9 percent. Zároveň tiež oznámil, že končí so znižovaním sadzieb, keď ako dôvod uviedol zvýšenie inflačných rizík.
„Vzhľadom na stúpajúce riziká týkajúce sa globálneho dopytu výbor považuje aktuálnu úroveň základnej sadzby za adekvátnu a rozhodol sa, že ukončí cyklus znižovania, ktorý spustil v auguste,“ uvádza sa vo vyhlásení menového výboru.
Medziročné tempo rastu tureckých spotrebiteľských cien sa v októbri zrýchlilo na 85,5 percenta, čo bolo najviac od roku 1998. Turecká líra sa od začiatku roka voči doláru oslabila o 28,5 percenta po prepade o 44 percent v minulom roku.
Turecká centrálna banka zaskočila trhy už v auguste a v septembri, keď znížila kľúčový úrok vždy o 100 bázických bodov, a potom aj v októbri, keď tempo uvoľňovania aj napriek prepadu líry a vysokej inflácii zrýchlila a kľúčovú sadzbu skresala o ďalších 150 bázických bodov.
Postup tureckej centrálnej banky ostro kontrastuje s prístupom väčšiny ostatných bánk, ktoré sa snažia s vysokou infláciou bojovať sprísňovaním menovej politiky. Hlavným dôvodom je tlak tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana, ktorý je dlhodobým kritikom vysokých úrokových sadzieb a v rozpore s tradičnou ekonomickou teóriou tvrdí, že vysoké úroky sú príčinou a nie brzdou vysokej inflácie. Erdogan od roku 2019 odvolal troch guvernérov centrálnej banky, ktorí sa pokúsili o konvenčnejší ekonomický kurz.
Ďalšie dôležité správy
