Turecká centrálna banka tretí mesiac po sebe nezmenila nastavenie menovej politiky. Snaží sa totiž pred druhým kolom prezidentských volieb držať domácu menu na stabilnej úrovni.
Menový výbor tureckej centrálnej banky ponechal kľúčovú dvojtýždňovú repo sadzbu na úrovni 8,5 percenta, čo bolo v súlade s očakávaniami ekonómov. Vo svojom vyhlásení zopakoval, že aktuálne nastavenie menovej politiky je primerané na to, aby podporilo zotavenie ekonomiky po ničivom zemetrasení, ktoré zasiahlo krajinu vo februári.
„Aktuálne údaje ukazujú, že ekonomická aktivita v oblastiach zasiahnutých zemetrasením sa zotavuje rýchlejšie, než sa očakávalo,“ uviedol menový výbor. „Začína byť zrejmé, že zemetrasenie nebude mať v strednodobom horizonte trvalý vplyv na výkon tureckej ekonomiky.“
Inflácia v Turecku sa v apríli spomalila šiesty mesiac po sebe a dostala na najnižšiu úroveň za takmer 1,5 roka. Spotrebiteľské ceny minulý mesiac medziročne vzrástli o 43,7 percenta po zvýšení o 50,5 percenta v apríli. Aj napriek tomu, že inflácia je najnižšia od decembra 2021, stále zostáva mimoriadne vysoká.
Turecká líra sa pohybuje v blízkosti rekordných miním, keď od začiatku roka sa voči doláru oslabila o 6 percenta. Hlavným dôvodom je neortodoxná menová politika tureckej centrálnej banky, ktorá je pod tlakom prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana. Ten je dlhodobým kritikom vysokých úrokových sadzieb a v rozpore s tradičnou ekonomickou teóriou tvrdí, že vysoké úroky sú príčinou a nie brzdou vysokej inflácie.
Turecká centrálna banka od augusta 2022 znížila svoju základnú úrokovú sadzbu celkovo o 550 bázických bodov aj napriek pretrvávajúcej vysokej inflácii. Medziročné tempo rastu tureckých spotrebiteľských cien sa v októbri 2022 dostalo až na 85,5 percenta, čo bolo najviac od roku 1998.