Od roku 2013 rokuje Európska únia s USA o uzavretí dohody o voľnom obchode (TTIP) a s Kanadou o Komplexnej hospodárskej a obchodnej dohode (CETA). Zmluvy TTIP a CETA sa týkajú skoro všetkých oblastí nášho života.
Ešte aj v súčasnosti sa rokuje o ich obsahu viac-menej utajeným spôsobom. Na verejnosť, a to aj odbornú, sa dostávajú rôzne dohady a odhady, kusé informácie podporované množstvom štúdií, výpočtov a predpovedí. Nejednoznačnosť a hlavne utajovanie rozdeľujú spoločnosť na oboch stranách Atlantiku na zástancov a odporcov dohody. V tejto veľmi politizovanej atmosfére sa už aj vecné argumenty považujú za propagandu tej či onej strany.
V oblasti potravín ide o aspekty ich získavania a výroby. Ak chceme aj túto problematiku odpolitizovať, treba posúdiť vstupné údaje podľa dostupných a verifikovateľných podkladov.
Rozdiely v dokazovaní nezávadnosti produktov
Už dnes sme v EÚ právom nespokojní s ochranou spotrebiteľov pred „nečitateľnými” potravinami. Napriek tomu a predovšetkým trvalým tlakom spotrebiteľov sa postupne dostavujú aj určité pozitívne výsledky, napríklad v spôsobe balenia a skladovania, v regulácii používania a označovania aditívnych látok („éčok“), v dozore nad deklarovaním výživových a zdravotných tvrdení a podobne.
Európskou záchrannou brzdou v predpisoch pre oblasť výroby potravín, chemických produktov či výrobkov z iných oblastí, je zavedenie a dodržiavanie takzvanej „zásady prevencie”.
Ten, kto uvádza na trh nejaký výrobok, musí najskôr vedecky preukázať jeho neškodnosť a predložiť k nemu všetky štúdie, ktoré to dokazujú. Americké predpisy stoja na opačnej filozofii – použitie určitých látok je všeobecne povolené dovtedy, kým sa nezistí ich škodlivosť.
Medzery v zmluvách
Nemecká spotrebiteľská organizácia Foodwatch si nechala u odborníkov z nemeckej Univerzity Göttingen, holandského TMC Asser Instituutu v Den Haagu a belgickej Université Saint-Louis v Bruseli vypracovať právne stanoviská k zapracovaniu zásady prevencie v textoch navrhovaných zmlúv TTIP a CETA.
Odborníci zistili, že „zásada prevencie nie je do TTIP a CETA zahrnutá v zmluvách TTIP a CETA dostatočne ukotvená”. V praxi to môže skomplikovať vzájomné úznavanie noriem. Najmä ich novelizácia sa bude môcť naťahovať, sťažovať alebo ju nebude možné presadiť.
Platnosť viacerých predpisov EÚ v oblasti potravinárstva je tým ohrozená. Najmä takých, ktoré sa týkajú prevencie nesprávnej výživy, znečisťovania potravín minerálnymi olejmi, pesticídmi (napríklad glyfosátmi), hormónmi, označovania GMO a ďalšími. V USA je štandardizácia zloženia aj označovania výrobkov, napriek snahám o zlepšenie, ešte stále v plienkach.
Ako sa môže prejaviť zrušenie nedostatočné ukotvenie zásady prevencie po podpise oboch zmlúv? Už dnes, v rámci obchodnej dohody CETA sa EÚ zaviazala „v medzinárodnej dohode stanoviť hraničné hodnoty pre nepovolené GMO v potravinách aj osivách”. Ak sa stanovia akékoľvek hodnoty, potom už GMO, na rozdiel od súčasnosti, budú v EÚ povolené európske úrady nebudú musieť schvaľovať.
Nehovoriac o prakticky nekontrolovateľnom používaní chemikálií v celom procese výroby a distribúcii potravín, počínajúc úpravami pôdy a osív, pokračujúc veľkochovmi zvierat, pozberovou úpravou rastlín a spracovaním mäsa, až po veľkovýrobu potravín a ich predaj konečnému spotrebiteľovi.
Zrejme sa budú môcť znížiť alebo možno aj zrušiť kvalitatívne štandardy výroby aj kontroly potravín. Spotrebiteľ bude postavený do roly pasívneho konzumenta – platiteľa, pretože nebude vedieť, čo si kupuje a čo konzumuje. Nebude si môcť slobodne vybrať, lebo pomery na trhu budú diktovať najväčší hráči.
Možno to prinesie úspory nákladov, hospodársky rast aj zvýšenie počtu pracovných miest. A čo to prinesie spotrebiteľom, respektíve ako to ovplyvní kvalitu potravín – ich vôňu, chuť, farbu či výživové hodnoty?
Na ilustráciu sú v nasledujúcej tabuľke uvedené rozdiely v súčasnych platných predpisoch a postupov v USA a EÚ vrátane opatrení, ktoré by sa z pohľadu EÚ mali do dohôd dostať.
| Potraviny | USA | EÚ | Možné dôsledky pre spotrebiteľov v EÚ |
| Geneticky modifikované rastliny ako potraviny a krmivá | Povolené: pestovanie GMO rastlín. 95 % sóje a kukurice hlavne do kŕmnych zmesí pre výrobu mäsa je GMO. Povinnosť deklarovať: NIE. | Takmer nepovolené v celej EÚ. Povinnosť deklarovať: ÁNO. Výnimky: výrobky zozvierat kŕmených GMO krmivom; potraviny so stopami max. 0,9 % GMO | GMO potraviny a kŕmne zmesi sa budú v EÚ predávať bez označenia. Schvaľovanie nových výrobkov bude jednoduchšie. |
| Mäso z klonovaných zvierat | Povolené: klonovať zvieratá. Povinnosť deklarovať: NIE. | Zakázané: klonovanie. Mäso a mlieko z klonov sa však môžu dostať do EÚ z neoznačených spermií býkov z USA. | Klonované mäso sa dostane do EÚ bez označenia. Kto klonované mäso nechce, musí dôkladne študovať jeho pôvod (ak sa označenie nezruší). |
| Rastové hormóny v bravčovom a hovädzom mäse | Povolené pre rýchlejší rast. „Turboprasce“ potrebujú o 20 kg menej krmiva a môžu sa porážať o 4 dni skôr. | Zakázané. Pri dovoze do EÚ sa musí preukazovať, že neobsahujú zvyšky hormónov (ractopamín). | Mäso ošetrené hormónmi sa dostane do EÚ bez označenia. U ľudí sa nedajú vylúčiť srdcovo-cievne a hormonálne poruchy. Kto takéto mäso nechce, musí dôkladne študovať jeho pôvod. |
| Mlieko a rastové hormóny pre dojnice | Povolené: používanie GMO-rastového hormónu rBST. Zvyšuje dojivosť kráv. Povinnosť deklarovať: NIE. | Zakázané používanie rBST. Povolený dovoz produktov od kráv, dopovaných rBST. | Mlieko a mliečne výrobky od kráv dopovaných hormónmi sa dostane do EÚ bez označenia. Podozrenie na zdravotnú škodlivosť. |
| Spracované potraviny s nanočasticami | Povolené: ÁNO. Povinnosť deklarovať: NIE. | Povolené: ÁNO. Povinnosť deklarovať: ÁNO. | Nanotechnológia sa dostane bez označenia do výroby potravín. Zdravotné činky sa ešte skúmajú. Zakázané už bolo nanostriebro E174. |
| Chlórované kurence | Povolené: dezinfikovanie v roztokoch s obsahom chlóru hydiny po porážke. Povinnosť deklarovať: NIE | Zabité zvieratá sa môžu čistiť len horúcou pitnou vodou. Chlórové kúpele sú zakázané. | Chlórované kurence sa budú predávať bez označenia. Chlórovanie môže zakrývať hygienické nedostatky pri výrobe. Pôvod hydinového mäsa sa v EÚ musí preukazovať. |
| Aromatizujúce látky | Prírodná aróma: označená ako FTNF (z uvedeného plodu). Umelo vyrobená aróma: označená ako WONF (s inými prírodnými príchuťami). | Prírodná aróma: označená napríklad ako „prírodná jahodová aróma“. Umelo vyrobená aróma: označená: „prírodná aróma“ = zavádzanie | Potraviny označované podľa amerických predpisov sa dostanú do EÚ. Táto deklarácia menej zavádza spotrebiteľov ako súčasná, ktorá platí v EÚ. Príklad: „Prírodná jahodová aróma“ = plesňové bunkové kultúry. |
| Údaje o výživových hodnotách | Povinnosť označovania: ÁNO. | Povinnosť označovania: NIE. Až od decembra 2016. Doteraz len dobrovoľne. | Potraviny s označovaním platným v USA sa dostanú do EÚ. Americké označovanie je lepšie čitateľné. |
| Údaje o geografickom pôvode a spracovaní | Povinnosť označovania: NIE. | Povinnosť označovania: NIE. Na báze dobrovoľnosti. | Regionálny pôvod sa už nebude dať zistiť. |
| Prameň: Verbraucherzentrale Hamburg | |||
Toto sú skutočnosti známe a platné už dnes. Naši vyjednávači nás presviedčajú, že sa snažia do znenia zmlúv dostať čo najviac týchto a ďalších európskych predpisov. Aj keby sa im to podarilo a bolo by to bez aplikácie zásady prevencie, znamenalo by to, že by tak nanajvýš zabetónovali súčasný stav vecí a vylúčili zapracovanie výsledkov ďalšieho vývoja, napríklad v oblasti aditívnych látok, ale aj podrobného označovania potravín a ich bezpečnosti.
