Veľký piatok v Aténach: Tsipras ako Kristus na múre s plagátmi a graffiti. Zdroj: SITA/AP
Atény podľa M. Schulza svojimi reformnými návrhmi a návštevou v Berlíne začali opäť získavať dôveru a spoľahlivosť. „Grécka vláda by sa preto mala vyhnúť všetkému, čo by oboje mohlo opäť ohroziť a čím by podviedla svojich európskych partnerov,“ zdôraznil predseda EP.
Grécky premiér má v Moskve rokovať v stredu 8. apríla. Veľmi by si želal, aby Moskva zrušila odvetné embargo namierené proti krajinám EÚ na poľnohospodárske produkty aspoň v prípade Grécka, pre ktoré sú tieto komodity jeho hlavným vývozným artiklom. Grécko by od Ruska chcelo aj zľavu z ceny dovážaného plynu. Reakcia Kremľa je však zatiaľ zdržanlivá.
Kriticky sa na možnosť Tsiprasovej „hry ruskou kartou“ pozerá okrem iných aj predseda nemeckej sociálnej demokracie Sigmar Gabriel. „Pri najlepšej vôli si nedokážem predstaviť, že by si niekto v Aténach skutočne mohol vážne myslieť, že sa obráti chrbtom k Európe a vrhne sa do náručia Moskvy,“ povedal v sobotu denníku Rheinische Post.
Rusko sa s pomocou Grécku neponáhľa, dôležitý bude postoj Atén k sankciám EÚ
Rusko počká na to, ako sa Grécko postaví k protiruským sankciám EÚ, kým začne uvažovať o možnostiach hospodárskej pomoci Aténam. V rozhovore pre agentúru Reuters to v piatok naznačil hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.
Podľa hovorcu prezidenta Vladimira Putina je príliš skoro na to, aby sa mohlo pred stretnutím oboch štátnikov hovoriť o akejkoľvek možnosti poskytnutia finančnej pomoci Grécku, ktoré trpí nedostatkom peňazí.
„Vzťahy medzi Moskvou a EÚ budú prerokované na základe politiky bruselských sankcií a chladného aténskeho postoja k tejto politike,“ povedal D. Peskov.
Rusko chce, aby EÚ zrušila sankcie zavedené za postoj Moskvy ku kríze na východnej Ukrajine, a dúfa, že získa podporu od niektorých členských štátov EÚ, najmä od Maďarska a Grécka.
„My so sankciami nesúhlasíme. Domnievame sa, že je to cesta, ktorá nikam nevedie. Podporujeme názor, že potrebný je dialóg a diplomacia,“ povedal A. Tsipras v nedávnom rozhovore pre ruskú agentúru TASS. Zo zverejnených citácií však nebolo jasné, či bude mať grécka vláda v tejto súvislosti odvahu blokovať ďalšie predĺženie platnosti sankcií zavedených EÚ.
Ihneď po nástupe do funkcie v januári sa nová grécka vláda najskôr dištancovala od protiruskej kritiky kvôli pokračujúcim bojom na Ukrajine, aby ju nakoniec prijala, ale s poukazom, že súhlas Atén nie je žiadnou samozrejmosťou.
Ako šéf najsilnejšej gréckej ľavicovej opozičnej strany A. Tsipras navštívil Moskvu naposledy vlani v máji. Vtedy odmietol uznať legitimitu novej ukrajinskej vlády, ktorá vzišla z revolúcie začatej na kyjevskom námestí Nezávislosti (Majdan). Tvrdil, že sú v nej fašistické živly. Zároveň odsúdil politiku Západu voči Ukrajine a vyjadril podporu separatistickým referendám na územiach nekontrolovaných Kyjevom. Zároveň vyslovil názor, že EÚ, v ktorej vraj vládne „demokratický deficit“, si chce podriaďovať vlády na Ukrajine a v Grécku.
Tsiprasova ľavicová formácia Syriza už predstavila svoj postoj k únijnej zahraničnej politike v Európskom parlamente, kde od volieb vlani v máji jej poslanci prijali rad proruských postojov, vrátane hlasovania proti asociačnej dohode medzi EÚ a Ukrajinou. Hovorca Syrizy pre zahraničné vzťahy Kostas Isychos vlani odsúdil západné sankcie proti Rusku ako „neokoloniálnu bulímiu“ a vyzdvihol bojové úsilie proruských separatistov v Donecké a Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny.
Stranícky manifest Syrizy z roku 2013 vyzýval k vystúpeniu z NATO a k uzavretiu americkej vojenskej základne na Kréte. Odvtedy však svoj kritický postoj k NATO Syriza trochu zmiernila.
