Liz Trussová minulý týždeň podala demisiu. Ten, kto sa po nej teraz ujme premiérskeho kresla, zdedí ekonomiku, ktorej v blízkej budúcnosti na lepšie časy len tak nesvitne, píše Bloomberg.
Obyvateľov Spojeného kráľovstva trápia vysoké dane či ochromujúce účty za energie. Britskej vláde sa zasa nepodarilo prísť s nijakým plánom na oživenie hospodárskeho rastu.
Nie je vylúčené, že ani Trussovej nástupca nebude vedieť Spojené kráľovstvo uchrániť pred recesiou, v ktorej sa krajina už možno ocitla.
Nezávideniahodná situácia
Po prvý raz za 40 rokov dosiahla miera inflácie dvojciferné číslo. Túto zimu ju čaká ďalší rast, čo prinútilo britskú centrálnu banku, aby zvýšila úrokové sadzby. Štátnu pokladnicu zas potrápi rozpočtový deficit, a tak investori volajú po striedmosti.
Trussová sa stala britskou premiérkou iba niečo pred vyše mesiacom. Na svojej ceste k tejto vplyvnej funkcii sľubovala oživenie ekonomiky, ktoré chcela dosiahnuť obrovským znížením daní. Zabudla však pritom vziať do úvahy prudký nárast inflácie a neprišla ani s plánom, v ktorom by načrtla, ako by tieto úľavy chcela pokryť.
Vo verejných financiách tak ostala diera v prepočte 25 miliárd eur, a tak sa štátna pokladnica začne namiesto rastu sústrediť na to, ako ju zaplátať.
Pokles životnej úrovne
Obyvatelia domácností si v dôsledku nárastu životných nákladov musia uťahovať opasky, čo vláde na obľúbenosti veľmi nepridáva. Ceny tovarov a služieb rastú rýchlejšie ako mzdy, a tak ľuďom koncom mesiaca zostáva čoraz menej peňazí.
Investori predpovedajú, že úrokové miery budúci rok prekročia úroveň piatich percent. Podľa Bloombergu v roku 2023 klesne britská produkcia o 0,4 percenta.
Krajinu čaká najdramatickejší pokles životnej úrovne za posledné storočie. Posledných tridsať rokov ju ovplyvňovali najmä štyri faktory: lacné tovary, zamestnanosť, úvery a energie. Všetky však v súčasnosti vykazujú opačný trend.
Obchodné napätie medzi EÚ a Čínou, ako aj chaos v dodávateľských reťazcoch, spôsobili nárast cien tovarov. Ruská vojna na Ukrajine ovplyvnila toky zemného plynu do Európy, a tak ceny energií rekordne stúpajú.
Nezamestnanosť v krajine síce dosiahla najnižšiu úroveň za posledných 48 rokov, no aj napriek tomu dalo od prepuknutia pandémie výpoveď najmenej 300-tisíc zamestnancov. Pre spoločnosti sa tým rozširovanie a prijímanie nových pracovníkov stali nákladnejšími.
Politici otvorene pripúšťajú, že národ sa bude cítiť chudobnejším. Krajine na rozdiel od predchádzajúcich kríz navyše chýbajú nástroje, ktorými by vzniknutú situáciu dokázala korigovať.
Ďalšie dôležité správy
