V pondelok večer bude republikán Donald Trump inaugurovaný za 47. prezidenta Spojených štátov. Analytik Petr Boháček z Asociácie pre medzinárodné otázky (AMO) uviedol, že Trumpova zahraničná politika sa počas jeho druhého funkčného obdobia zameria na návrat k jasnému dôrazu na národné záujmy USA. Preferovať bude najmä pragmatické a účelové partnerstvá, ktoré budú reflektovať ich vlastné strategické ciele.
Pásmo Gazy a Ukrajina
Podľa analytika sa v prvých dňoch a týždňoch svojho druhého prezidentského mandátu Donald Trump zameria najmä na konflikty v Pásme Gazy a na Ukrajine. „Bude chcieť posilniť pozíciu štátnika, ktorý dokáže priniesť veľké dohody,“ tvrdí Tomáš Boháček. V Gaze sa pokúsi o prímerie a stabilizáciu situácie, i keď tento proces bude podľa neho narážať na rad prekážok.
V otázke Ukrajiny neočakáva, že by Donald Trump vyhovel požiadavkám ruského prezidenta Vladimira Putina, ako si mnohí myslia. „Naopak, bude hľadať riešenia, ktoré bude prezentovať ako víťazstvo pre USA. Napríklad tlakom na ukončenie vojny prostredníctvom kompromisov, ktoré nezahŕňajú úplnú kapituláciu Ukrajiny,“ povedal.
Vždy konali vo vlastnom záujme
Vo svete v uplynulých dňoch rezonovali najmä Trumpove kontroverzné vyjadrenia v súvislosti Grónskom, Panamou a Kanadou. Opakovane vyhlásil, že chce získať Grónsko, ktoré je autonómnym územím Dánska, pod kontrolu USA a nevylúčil ani vojenskú intervenciu.
Analytik sa domnieva, že v uplynulom čase došlo k posunu vnímania americkej zahraničnej politiky, za ktorý môže medzinárodne nepopulárny Trump. „Realita je však taká, že iba ukazuje Spojené štáty také, aké vždy boli. USA vždy konali vo svojom vlastnom záujme a často ho dokázali prezentovať ako súčasť medzinárodného liberálneho poriadku alebo ako prospešný pre svojich spojencov," uviedol.
Tento rámec sa podľa Tomáša Boháčka mení a najmä európski spojenci neboli doteraz plne pripravení na novú realitu. Na rozdiel od juhoamerických a ázijských štátov, ktoré už majú historickú skúsenosť s asertívnejšou americkou politikou. Donald Trump zrejme bude viac využívať ekonomický a vojenský nátlak, ale tento posun nepovažuje expert za novinku. Výroky na adresu Kanady, Grónska a Panamy vníma ako vedľajšie a ich cieľom je ukázať, že Donald Trump je stále netradičný.
Európa stráca vplyv
Tomáš Boháček taktiež upozorňuje, že Trumpove druhé funkčné obdobie prichádza v čase, keď multipolarita a geopolitická rivalita redefinujú medzinárodný systém. „Západný svet, ktorý dominoval viac ako 500 rokov, prechádza výrazným oslabením,“ tvrdí.
„Európa v tomto kontexte stráca vplyv a nepôsobí ako skutočný geopolitický aktér. Spojné štáty napriek svojej stále značnej sile zažívajú relatívne oslabenie svojej globálnej pozície,“ konštatoval analytik. Spôsobili ho vnútorné problémy a rastúca konkurencia zo strany Číny, Ruska a iných regionálnych aktérov.
Redefinícia aliancií
Trumpova administratíva sa preto podľa analytika v tomto kontexte pravdepodobne zameria na vyvažovanie svojej slabšej pozície „návratom k jasnému dôrazu na národné záujmy“. Súčasťou tohto prístupu je „redefinícia aliancií, väčší dôraz na bilaterálne vzťahy a obmedzená ochota investovať do dlhodobých multilaterálnych záväzkov“. Tomáš Boháček tvrdí, že posun USA od multilaterálneho k národne orientovanému prístupu taktiež ukazuje, ako mocenské vákuum v multipolárnom svete pretvára medzinárodné vzťahy.
Trumpova administratíva bude preferovať „pragmatické a účelové partnerstvá, ktoré reflektujú jej vlastné strategické ciele, čo môže skomplikovať spoluprácu s Európou, pokiaľ nezmení svoj prístup“. Starý kontinent bude musieť prehodnotiť svoj postoj a nájsť spôsob, ako sa stať aktívnym hráčom v meniacom sa geopolitickom prostredí. Inak riskuje, že sa stane iba divákom v dynamike, ktorú budú určovať iné veľmoci, uzatvára Tomáš Boháček.
Ďalšie dôležité správy
