„Postavil by som veľký múr a nikto nestavia múry lepšia ako ja, verte mi. Staviam ich veľmi lacno. Postavím obrovský, obrovský múr na našej južnej hranici. A Mexiko za neho zaplatí. Poznačte si moje slová,“ povedal v jednom z prejavov D. Trump.
Cena 10 miliárd je nereálna
Analytici z americkej brokerskej spoločnosti Bernstein Research sa pustili do pracného vypočítania nákladov. Hranica medzi Spojenými štátmi a Mexikom je dlhá 1 989 míl, čo je približne 3 200 kilometrov. To je mimochodom dvojnásobná vzdialenosť ako trasa medzi Bratislavou a Moskvou, s ktorou má republikánsky kandidát vrelé vzťahy.
Je nutné povedať, že (našťastie) nie je potrebné budovať múr po celej dĺžke – dôvodom sú prirodzené hranice. Jednou z nich sú rieky Colorado River a Rio Grande. Od mesta El Paso (Texas) sa Rio Grande až po ústie do mora v Mexickom zálive stáva hraničnou riekou s Mexikom. Tento úsek rieky je dlhý dve tisícky kilometrov a tvorí viac ako polovicu celkovej dĺžky americko-mexickej hranice.
Takže úlohou je vybudovať ešte tisíc kilometrov múru, ktorý by mal byť podľa predstáv D. Trumpa vysoký 40 stôp, teda 12 metrov.
Magnát a nádejný kandidát na prezidenta očakáva, že celá paráda bude stáť Američanov asi 10 miliárd dolárov, ale od mexickej vlády si chce vypýtať jednorázovú platbu vo výške piatich až desiatich miliárd dolárov. Mimochodom D. Trump túto sumu počas kandidatúry postupne zvyšoval - z pôvodných štyroch na desať (neskôr spomenul sumu 12 miliárd) dolárov. Ide o sumu, ktorá by zhltla dve tretiny výdavkov slovenského štátneho rozpočtu.
Američania už vybudovali železný plot
Nápad vybudovať múr nie je nový. Od roku 1996 Američania začali budovať železné oplotenie od mesta San Diego (pobrežné mesto v štáte Kalifornia) smerom na východ. Jeho dobudovaniu pomohol exprezident George W. Bush. V roku 2006 podpísal bezpečnostný zákon, ktorý sa týkal práve výstavby plotu. Za tento zákon vtedy mimochodom zahlasovali aj súčasný prezident Barack Obama aj Hillary Clinton, ktorá s magnátom vedie finálovú bitku o prezidentskú stoličku.
Celkovo Američania za ten čas ohradili 652 míľ železným plotom, ktorý má výšku asi päť metrov (v najrizikovejších oblastiach, kde hrozí ilegálny prechod imigrantov). Tento plot nie je jednotný, pretože napríklad v púštnych oblastiach sú vybudované takzvané „pohyblivé ploty“, ktoré prepúšťajú prirodzené pohyby pieskových dún. Len toto improvizované oplotenie stálo Američanov sedem miliárd dolárov.
Americko-mexická hranica, ktorá je pohyblivá, aby prepúšťala pieskové duny Zdroj: Department of Homeland Security
Americké ministerstvo financií v roku 2009 vypočítalo, že vybudovanie jednej míle železného plota (nie betónového múra) na prístupnejších miestach stálo 2,8 až 3,9 milióna dolárov. V komplikovaných územiach a púšti sa suma vyšplhala na 16 miliónov dolárov. Táto suma ale nezapočítava náklady na pracovnú silu, náklady na obstaranie pôdy či dopravu stavebného materiálu na stavbu. Okrem vybudovania plota je nutné počítať aj s jeho následnou údržbou - 25 rokov údržby má podľa odhadov stavebných inžinierov stáť 16 až 70 miliónov dolárov na jednu míľu hranice.
Analytici preto tvrdia, že „Trumpov múr“ bude omnoho drahší. Ak by sa realizoval, stáť by mohol najmenej 15 miliárd dolárov, ale reálna cena môže byť pokojne až 25 miliárd dolárov. Navyše je nutné počítať s mnohými obmedzeniami. Južná hranica je topograficky veľmi komplikovaná – v oblasti Arizony sú rozsiahle púštne oblasti, v okolí Nového Mexika zasa vysoké pohoria.
Na hraniciach sú navyše územia, ktoré historicky patrili Indiánom. Sú tam aj ranče a pozemky, kde je nepravdepodobné, že ich majitelia dajú súhlas na predaj federálnej vláde.
Betón je len nepatrná časť nákladov
Na hraniciach s Mexikom dochádza k vysokým teplotným výkyvom, preto experti tvrdia, že by nebolo najlepšie vybudovať múr jednoduchou betonážou. Navrhujú, aby Američania využili skúsenosti z hraníc medzi Izraelom a Palestínou. Tam bol betónový múr vyrobený z obrovských betónových panelov, ktoré sa používajú aj na výstavbu diaľníc. Panely by sa následne z tovární transportovali na hranice.
Izrael vybudoval 525-kilometrovú železnú stenu. Celé ho to stálo 2,6 miliardy dolárov. Ak by sme túto sumu prepočítali na tisíc míľ, ktoré potrebuje pokryť D. Trump, suma by sa jednoduchou matematikou vyšplhala na osem miliárd dolárov. Túto sumu spomínal na začiatku kampane pre vybudovanie americko-mexického múra aj D. Trump. Problém ale je, že izraelský múr je plne betónový len na desatine svojej dĺžky, 90 percent hranice tvorí len dvojmetrový elektrický plot.
Trumpov múr je oproti Izraelu oveľa ambícioznejší. Oplotiť chce tisíc míľ hraníc, 12 metrov vysokým betónovým plotom (plus dva metre základov). Predpokladá sa, že jeden panel by bol široký 1,5 metra a hrubý by bol 30 centimetrov. Na základe týchto parametrov analytici vypočítali, že stavbári by na múr použili približne 7,1 milióna kubíkov betónu, ktorého trhová cena sa odhaduje na 700 miliónov dolárov. V cene je zahrnutý aj cement v objeme 2,4 milióna ton v hodnote 240 miliónov dolárov.
K podobnej sume (700 miliónov) dospel aj stavebný inžinier Ali F. Rhuzkan. Projekt vypočítal pomerne jednoduchou matematikou. Predpokladal tisíc míľ dlhý múr s výškou 18 stôp, teda niečo cez sedem metrov. Tu sú predpoklady, podľa ktorých by múr postavil:
- Základy - pilier s 1,8 metra hlbokými základmi s polomerom 46 centimetrov: 1,2 kubíka betónu
- Pilier - vysoký deväť metrov: 3,39 kubíka betónu
- Betónové panely - 10,6 metra vysoké, tri metre dlhé a 20 centimetrov široké: 7 kubíka betónu
- Objem betónu na jeden celok je teda 11,6 metra kubických
Na tisíc míľ je potrebných takýchto celkov 528-tisíc. Vynásobíme 528 000 krát 11,6 metrov kubických betónu. Na výstavbu tisíc míľ múra je teda potrebných 6,124 milióna kubíkov betónu. Cena 0,76 metra kubických betónu sa v USA pohybuje okolo 85 až 90 dolárov. Len cena betónu by tam stála približne 700 miliónov dolárov. Samozrejme k cene je potrebné pripočítať aj železné výstuže. Potreba výstuží sa odhaduje na 1,6 milióna ton, pri súčasnej cene by stáli jednu miliardu dolárov.
Z prepočtu vyplýva, že cena betónu je v prípade budovania tohto projektu len malým zrnkom nákladov - konkrétne náklady na betón tvoria päť percent nákladov na vybudovanie celého múra. Je pritom celkom možné, že cena betónu by sa nakoniec predražila. V prípade vysokého dopytu po cemente počas budovania múru by jeho cena na trhu pravdepodobne vzrástla o štyri až päť percent.
Do ťažko prístupných oblastí bude potrebné vybudovať nové cesty, aby sa doviezol na budovanie múra stavebný materiál. Odhady podľa denníka The Washington Post hovoria o položke dvoch miliárd dolárov. Panely by stáli 10 miliárd dolárov, piliere päť až šesť miliárd, ďalšiu miliardu by zhltla výstavba základov múra. K celkovej sume treba pripočítať ešte tretinu ceny navyše - ide o náklady na projekciu či stavebný dozor. Spolu ide o 25 miliárd dolárov, teda takmer dvakrát viac ako vraví D. Trump. V sume by mali byť zahrnuté náklady na pracovnú silu (predpoklad hovorí o 40-tisícoch pracovníkov počas štyroch rokov výstavby), aspoň dvoma rokmi príprav a projektovania či výkupov pozemkov.
Vláda si musí byť navyše vedomá toho, že dôjde takmer určite k stavebným omeškaniam a súdnym prieťahom s majiteľmi pozemkov.
Nočná mora
Hranice budú istým spôsobom stále priepustné, pretože pretínajú množstvo území, ktoré sú v záplavovej oblasti. Od roku 1970 navyše platí zákon, že v toku riek nesmie byť nič vybudované. Hranice sú tak budované vo vnútrozemí, čo môže byť vážny problém.
Príkladom je mesto Brownsville v Texase, v ktorom sa obrovské golfové ihrisko Fort Brown Memorial Golf Course vedľa rieky Rio Grande zrazu ocitlo v akomsi medzipriestore. Na prípad začiatkom roka upozornil komik John Oliver. Vedľa ihriska sa totiž postavil plot. Ten ale spôsobil, že ihrisko je uväznené medzi Mexikom a USA, teda v priestore, ktoré nepatrí ani USA, ani Mexiku.
Ak bude D. Trump prezident a podarí sa mu vybudovanie múra presadiť, musí počítať s tým, že v okolí (alebo priamo na hranici) sú pozemky súkromných osôb, ktoré nebudú chcieť predať svoje majetky, kde žili celý život. Už v minulosti americká vláda pri budovaní železného plota v Texase vlastníkom rančov prikázala, aby sa podvolili.
Denník The Guardian tvrdí, že výstavba železného plota sa tak stala pre stovky domácnosti nočnou morou. Tých, ktorí nesúhlasili, vláda vyvlastnila v štátnom záujme a vedie s nimi súdne procesy. Tajomník ministerstva vnútra Michael Chertoff kvôli zrýchleniu výstavby železného plotu v roku 2008 presadil zákon, ktorý umožnil jeho úradu obísť 36 zákonov, ktoré sa týkali životného prostredia - vrátane zákona o ohrozených živočíšnych druhoch, pitnej vode alebo ochrane pohrebisk domorodých Indiánov. Na archeologickom nálezisku Christian Ranch sa našli ľudské pozostatky na korbách nákladných áut.
D. Trump je ale stále presvedčený, že napriek obrovskej investícií a možným súdnym sporom, je výstavba múru potrebná. V roku 2006 sa pritom uskutočnil prieskum, podľa ktorého až polovica ilegálnych imigrantov prichádza do USA legálne cez letiská a hraničné prechody. Majú víza a keď vypršia, v Spojených štátoch ostanú. Tomu nezabráni žiaden múr ani plot.
