Tí uviedli, že uznanie Jeruzalema ako izraelského hlavného mesta bude skôr potvrdením „historickej a súčasnej reality“ ako politickým vyhlásením. Poznamenali, že takmer všetky izraelské vládne úrady a parlament sú v Jeruzaleme, a nie v Tel Avive, kde USA a ďalšie krajiny majú veľvyslanectvá.
Presťahovanie ambasády, ktoré D. Trump sľúbil v predvolebnej kampani, sa neudeje okamžite, uviedli predstavitelia, ktorí hovorili s novinármi pod podmienkou anonymity, pretože nie sú oprávnení verejne hovoriť o Trumpovom oznámení pred tým, ako sa udeje.
Malo by k nemu dôjsť o 19:00 SEČ, uvádza agentúra DPA. Šéf Bieleho domu hovoril v utorok o svojich plánoch s lídrami blízkovýchodných krajín aj napriek varovaniam od palestínskych a arabských vodcov, že takéto rozhodnutie by mohlo vyvolať násilie a nestabilitu po celom regióne.
Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan dokonca pohrozil prerušením diplomatických vzťahov s Izraelom, ak by sa USA odhodlali pre podobný krok. „Pán Trump, Jeruzalem je červenou čiarou pre moslimov,“ vyhlásil R. T. Erdogan na straníckej akcii v Ankare.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron po telefonáte s D. Trumpom podľa vyhlásenia Elyzejského paláca konštatoval, že štatút Jeruzalema by mali stanoviť v rámci mierových rokovaní Izraelčania a Palestínčania.
Z „veľmi vážneho vývoja“ vyjadril obavy aj nemecký minister zahraničných vecí Sigmar Gabriel.
Postavenie Jeruzalema – mesta posvätného pre moslimov, kresťanov i židov – je jedným z hlavných problémov izraelsko-palestínskeho konfliktu. Izrael ho pokladá za svoje hlavné mesto, ale medzinárodné spoločenstvo zastáva názor, že štatút mesta sa musí určiť na mierových rozhovoroch. Palestínčania žiadajú, aby bol ich hlavným mestom východný Jeruzalem, obsadený Izraelom v roku 1967.
