Donald Trump strávil celé roky bojom proti tzv. „deep state“. Tento pojem označuje neformálnu sieť vplyvných osôb vo vláde. Tvoria ju údajne úradníci, byrokrati, spravodajské agentúry či vojenskí dôstojníci. Podľa teórie pracujú v zákulisí na presadzovaní vlastných záujmov. Často vraj konajú proti vôli demokraticky zvolených predstaviteľov. Označenie sa spája najmä s konšpiračnými teóriami.
Po Trumpovom návrate do funkcie prezidenta sa z tohto boja stala vládna stratégia. Už počas prvých hodín druhého funkčného obdobia spustil vlnu krokov, ktorými cieli na svojich kritikov v bezpečnostných zložkách, štátnych inštitúciách a dokonca aj v súdnictve.
Jedným z prvých, kto pocítil Trumpovu pomstu, bol jeho bývalý poradca pre národnú bezpečnosť John Bolton. D. Trump mu zrušil bezpečnostnú previerku a odobral ochranku, ktorá ho chránila od roku 2019 pred hrozbami z Iránu. „Nebudeme platiť ochranku ľuďom na celý život. Prečo by sme mali? Bol to veľmi hlúpy človek,“ vyhlásil D. Trump. J. Bolton sa zmohol len na suché: „Nie som prekvapený.“
Ničivá čistka v amerických inštitúciách
Trumpove opatrenia nemajú obdobu. Ide o systematický zásah proti nezávislým štátnym štruktúram. Prezident napríklad podpísal výnos, ktorý zbavuje bezpečnostných previerok 50 bývalých spravodajských pracovníkov. Obvinil ich z toho, že spolupracovali s kampaňou Joea Bidena, aby ho diskreditovali.
D. Trump začal demontovať inštitucionálne základy, ktoré by bránili tomu, aby mohol prezident rozhodovať podľa vlastných predstáv.
Yuval Levin z American Enterprise Institute varuje, že D. Trump si buduje nový model vládnutia. „Toto nie je iba odkaz, aby byrokracia ustúpila. On sa snaží premeniť štát tak, aby mu úplne slúžil,“ povedal Y. Levin.
Útok na spravodajské služby aj armádu
Spravodajské služby sú jedným z hlavných cieľov Trumpovej pomsty. Podľa Emily Hardingovej z Centra pre strategické a medzinárodné štúdie sú kroky prezidenta znepokojujúce. „Ak previerky začnú byť zbraňou v politickom boji, dôvera v spravodajské služby sa rozpadne,“ tvrdí.
Novozvolený prezident nezostal iba pri bezpečnostných zložkách. Niekoľko minút po inaugurácii nariadil odstránenie portrétu generála Marka Milleyho, bývalého šéfa Zboru náčelníkov štábov, ktorý sa stal jeho kritikom. Neskôr odvolal šéfku pobrežnej stráže Lindu Faganovú. Podľa neho mala „prílišný dôraz na diverzitu a inklúziu“ a zlyhala pri ochrane hraníc.
Tieto zásahy súčasne oslabujú nezávislosť regulačných a justičných inštitúcií. Trumpova nová ministerka spravodlivosti Pam Bondi sľúbila vyšetrovať prokurátorov, ktorí podľa nej v minulosti „konali proti zákonu“. P. Bondi pôsobila v Trumpovom právnom tíme počas pokusov o spochybnenie výsledkov prezidentských volieb v roku 2020.
Zneužitie štátu na vlastné ciele
V Trumpovom pláne nejde len o odvety. Ide o zmenu systému. Prezident vydal výnos, ktorý mu umožňuje udeľovať bezpečnostné previerky „dôveryhodným“ ľuďom bez štandardného preverovania. „Toto je dar pre našich nepriateľov,“ varuje Olivia Troye, bývalá Trumpova poradkyňa.
Okrem toho D. Trump presadzuje návrh, ktorý by mu umožnil ľahko prepúšťať tisíce štátnych úradníkov. Tí, ktorí sa postavia jeho plánom, môžu prísť o miesto.
Ryan Goodman, profesor práva z Newyorskej univerzity, varuje pred dôsledkami: „Tento výnos otvára dvere pre budovanie vlády na báze nepriateľských zoznamov. To je obrovská hrozba pre demokraciu.“
Trumpova stratégia čelí ostrej kritike. Tesne pred odchodom z funkcie vydal Joe Biden preventívne milosti pre svojich najbližších spolupracovníkov, vrátane generála Milleyho a členov výboru vyšetrujúceho útok na Kapitol 6. januára 2021. Tento krok jasne ukazuje, že Trumpove hrozby brali vážne aj jeho politickí súperi.
Donald Trump mení pravidlá hry. Jeho kroky ukazujú, že hranica medzi demokraciou a autoritárstvom je tenká. To, čo dnes prebieha v Spojených štátoch, by nemalo byť cudzie ani občanom v stredoeurópskom regióne. Americký scenár, ako sa môže moc sústrediť v rukách jedného človeka, láka aj miestnych politikov.
Muskova kontroverzná podpora AfD vyvoláva napätie pred nemeckými voľbami
