Trump a Putin súperia o kontrolu nad ďalšou strategickou oblasťou sveta. Nechcú ju nechať Číne

Topiaci sa ľad v dôsledku globálneho otepľovania vyvoláva nové napätie medzi USA, Čínou a Ruskom v súvislosti s kontrolou nových lodných trás, práv na rybolov a vojenských základní.

Keď námorníci vztýčili ruskú vlajku na ľadoborci Yakutia, Vladimir Putin označil monumentálnu loď za ekonomický aj vojenský triumf. Tento jadrový ľadoborec je štvrtou jednotkou novej triedy stavanej v Baltskej lodenici v Petrohrade. Moskva má stále rozpínavejšie ambície vo vodách Arktídy, uvádza britský The Telegraph.

Spolu s ďalšími ľadoborcami sa má Yakutia plaviť pozdĺž severného pobrežia Ruska, známeho ako Severomorská cesta (NSR), ktorá spája Európu s Áziou. Ide o dôležitú trasu pre rastúci počet tankerov prevážajúcich ropu a plyn do Číny a južnej Ázie. Ruskému hospodárstvu poskytuje životne dôležitú ekonomickú výhodu napriek západným sankciám.

Rusko pracuje na rozširovaní flotily

V súčasnosti má Rusko osem ľadoborcov, čo je najviac od čias studenej vojny. Do konca tohto desaťročia plánuje Rosatom, ruská jadrová agentúra zodpovedná za ich prevádzku, rozšíriť flotilu na 17 lodí.

Štátna lodná spoločnosť Sovkomflot navyše stavia viacero nákladných lodí „Arc7“ na prepravu skvapalneného zemného plynu (LNG), ktoré dokážu samostatne brázdiť zamrznuté vody. Tieto plavidlá zohrávajú čoraz dôležitejšiu úlohu pri exporte surovín z Nenetskej a Jamalsko-neneckej oblasti, kde sa produkuje 80 percent ruského plynu a 60 percent ropy.

Podľa Centra pre logistiku v Severnej oblasti dosiahli prepravné objemy cez NSR v roku 2024 rekordných 3,1 milióna ton – väčšinu tvorila ropa smerujúca do Číny.

Arktída ako geopolitické bojisko

Svetový fond na ochranu prírody (WWF), ktorý sa stavia proti ťažbe v Arktíde pre riziko ekologickej katastrofy ohrozujúcej ľadové medvede, tulene a mrože, upozorňuje, že Rusko je síce najväčším arktickým producentom, no nie je jediným hráčom.

V roku 2022 sa v Arktíde vyťažilo takmer 3,2 miliardy barelov ropy a plynu, čo predstavovalo 5,5 percenta svetovej produkcie. Z toho Rusko ťaží 2,9 miliardy barelov, zatiaľ čo USA v Aljaške vyprodukovali 176 miliónov barelov a Nórsko 98 miliónov.

Napriek protestom environmentalistov aj niektorých vlád plánujú všetky tri krajiny v ťažbe pokračovať. Očakáva sa, že návrat Donalda Trumpa do Bieleho domu odstráni posledné prekážky americkej expanzie v regióne.

„Pod Trumpom môžeme očakávať zdvojnásobenie úsilia o energetickú dominanciu,“ tvrdí profesor geopolitiky na Royal Holloway Klaus Dodds. „To znamená viac ťažby v Aljaške a menej reštrikcií oproti politikám Bidena či Obamu. Rovnako ako Putin, aj Trump kladie dôraz na energetickú bezpečnosť a kontrolu námorných trás. Ani jeden z nich nechce prenechať Arktídu Číne.“

Tento postoj podľa K. Doddsa vysvetľuje aj Trumpovu posadnutosť Grónskom, keďže Čína sa tam pokúša získať strategické pozície.

Ďalšie dôležité správy