Spojené štáty podľa neho nebudú „rukojemníkom jadrového vydierania“. Zopakoval, že ak Irán bude pokračovať vo svojich jadrových ambíciách, „bude mať väčšie problémy, ako kedykoľvek predtým.“

O takomto rozhodnutí šéfa Bieleho domu už krátko predtým informoval denník New York Times s odvolaním sa na európske diplomatické zdroje, podľa ktorých sa D. Trumpa nepodarilo presvedčiť, že takýto krok by mohol Západ uvrhnúť do novej konfrontácie s Iránom.

Podľa NYT ide o najdôležitejšie rozhodnutie D. Trumpa v oblasti národnej bezpečnosti za 15 mesiacov vo funkcii, ktoré by mohlo zatieniť len pripravované stretnutie so severokórejským vodcom Kim Čong-unom.

D. Trump v tejto súvislosti oznámil, že minister zahraničných vecí Mike Pompeo odcestuje do Severnej Kórey, aby tam pripravil jeho stretnutie s jej vodcom K. Čong-unom. K dohode o jadrovom programe dospeli Irán a šesť veľmocí – Británia, Čína, Francúzsko, Nemecko, Rusko a USA – 14. júla 2015.

Na jej základe boli zrušené sankcie OSN, Európskej únie i Spojených štátov voči Iránu výmenou za to, že islamská republika dlhodobo obmedzí svoj nukleárny program, ktorý bol podľa Západu zameraný na získanie jadrových zbraní. Dohoda platí do roku 2025, no niektoré časti, vrátane prísnejších kontrol medzinárodnými pozorovateľmi, sa majú uplatňovať do roku 2040.

Irán ju bude aj tak plniť

Oznámenie prezidenta USA podľa očakávania spustilo lavínu reakcií. Na D. Trumpa bezprostredne reagoval iránsky prezident Hasan Rúhání. V televíznom príhovore podľa televízie Sky News povedal, že rozhodnutie Washingtonu je pre Irán „historickou skúsenosťou“ a že USA „nikdy nesplnili svoje záväzky“. Zároveň ubezpečil, že jeho krajina bude plniť dohodu aj bez účasti USA. H. Rúhání obvinil D. Trumpa, že sa zameral na „podkopávanie medzinárodných zmlúv“.

Izraelský Benjamin Nentanjahu krátko po Trumpovom vystúpení povedal, že jeho rozhodnutie je „odvážne a správne“ a Izrael ho „veľmi oceňuje“.

Podpora Trumpovmu kroku zaznela i vo vysielaní televízie v Saudskej Arábii, ktorá je regionálnym rivalom Teheránu. Irán podľa Rijádu využil ekonomické zisky zo zrušenia sankcií na destabilizáciu Blízkeho východu.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron, ktorý sa s D. Trumpom stretol vo Washingtone pred dvoma týždňami, v reakcii na Twitteri napísal, že bude kolektívne pracovať na „širšom rámci“ pokrývajúcom jadrové aktivity, obdobie po roku 2025, dokedy má platiť dohoda s Iránom, ako aj problematiku balistických rakiet a stabilitu na Blízkom východe, najmä v Sýrii, Jemene a Iraku.

Zároveň v mene Francúzska, Nemecka a Veľkej Británie vyjadril poľutovanie nad rozhodnutím USA odstúpiť od dohody. Podľa neho sú tým v stávke medzinárodné dohody o nešírení jadrových zbraní. E. Macron, britská premiérka Theresa Mayová a nemecká kancelárka Angela Merkelová následne vydali spoločné vyhlásenie, v ktorom „s ľútosťou a obavami“ berú na vedomie rozhodnutie prezidenta USA.

„Spoločne zdôrazňujeme náš pokračujúci záväzok voči dohode. Táto dohoda je aj naďalej dôležitá pre našu spoločnú bezpečnosť. Pripomíname, že bola jednomyseľne schválená Bezpečnostnou radou OSN v rezolúcii 2231. Táto rezolúcia zostáva záväzným medzinárodným právnym rámcom na riešenie sporov okolo iránskeho jadrového programu a naliehame na všetky strany, aby sa ňou aj naďalej riadili a konali v duchu zodpovednosti,“ píše sa vo vyhlásení zverejnenom na Twitteri britskej vlády.

Všetci traja európski lídri vyzývajú USA, „aby urobili všetko pre zachovanie prínosov nešírenia jadrových zbraní“, ktoré priniesla dohoda. Zároveň vyzvali Irán, aby v reakcii na rozhodnutie Spojených štátov prejavil zdržanlivosť, naďalej si plnil svoje záväzky a plne a včas spolupracoval s inšpektormi Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE).

Šéfka európskej diplomacie Federica Mogheriniová v krátkom stanovisku vyjadrila očakávanie, že zvyšok medzinárodného spoločenstva bude napriek kroku USA pokračovať v implementácii jadrovej dohody s Iránom. Tá podľa nej „funguje a prináša výsledky“ a zabezpečuje, že Teherán nevyvíja jadrové zbrane.

Predseda Európskej rady Donald Tusk povedal, že EÚ musí na Trumpovo rozhodnutie reagovať „jednotne“, preto očakáva, že na budúci týždeň sa ním budú zaoberať európski lídri.