„Mao Ce-Tung bol revolucionár a populista. Mohol si vziať na mušku kohokoľvek a zvrátiť poriadky,“ hovorí Orville Schell, dlhoročný špecialista na Čínu a bývalý dekan Fakulty žurnalistiky na Kalifornskej univerzite v Berkeley.
M. Ce-Tung veril, že musíte zničiť to staré, aby ste mohli vytvoriť nové, uviedol O. Schell na seminári v New Yorku, ktorý sa pokúšal predpovedať Trumpovu politiku voči Číne počas jeho prvých 100 dní v úrade.
O. Schell poukázal na Ce-Tungovu snahu zničiť ideologický systém Číny takzvanou kultúrnou revolúciou, počas ktorej roľníci a robotníci nahradzovali elitu a situácia v krajine bola „absolútne hore nohami“.
Nemajú radi intelektuálov
Paralely medzi oboma politikmi vykreslil tiež Kerry Brown, odborník na Čínu z Kráľovskej univerzity v Londýne. V internetovom časopise The Diplomat napísal, že M. Ce-Tung aj D. Trump nemali radi intelektuálov a M. Ce-Tung sa kruto pomstil každému, kto mu čo i len trocha oponoval.
Mao Ce-Tung s bývalým americkým prezidentom Richardom Nixonom Zdroj: SITA / AP
„Brutálne útoky na médiá, neustále priame výzvy verejnosti, aby ho podporila pri stretoch so záujmami elít a na rozporoch založená politika sa zdajú byť tým, čo Amerika a svet môžu (od D. Trumpa) očakávať v najbližších rokoch,“ uviedol K. Brown s tým, že Spojené štáty môžu zažiť svoju vlastnú verziu kultúrnej revolúcie.
Daniel Rosen z výskumnej spoločnosti Rhodium Group, ktorý sa tiež zúčastnil seminára v New Yorku, však povedal, že M. Ce-Tung veril v revolučné kroky, bral ich ako svoju hlavnú politickú stratégiu. Podľa D. Rosena je však ešte príliš skoro posúdiť to, či D. Trump je „skutočným revolucionárom“ aj vzhľadom na rozporuplné správy, ktoré prichádzajú z jeho tímu.
Kultúrna revolúcia vs. Twitter
Čínski odborníci však uvádzajú, že komplexný systém vlády v Spojených štátoch by zabránil D. Trumpovi uskutočniť akúkoľvek „významnú podvratnú reformu“.
Čchen Tao-jing z šanghajskej univerzity politológie a práva poznamenal, že obaja dokázali obratne využiť populizmus, aby obišli byrokratické systémy ovládané elitami a priamo rokovali s ľuďmi. M. Ce-Tung použil kultúrnu revolúciu, aby sa svätorečil medzi radovými občanmi, zatiaľ čo D. Trump posilňuje svoju popularitu cez Twitter, poznamenal server hongkonského denníka South China Morning Post.
Čang Jü-čchüan z čínskej Sun Yat-Sen University si myslí, že obaja sú si podobní len do tej miery, nakoľko zvrátili niektoré tradície vo svojich krajinách. „Kvôli svojej podnikateľskej povahe D. Trump verí, že všetko môže byť predmetom rokovania, vrátane ľudských práv a ideológie. Ce-Tungov politický zmysel je oveľa vznešenejší ako ten Trumpov,“ usudzuje Č. Jü-čchüan.
