Európsky priemysel desaťročia prekvital vďaka stabilným dodávkam lacného ruského plynu, ktorý do Európy prúdil bez prerušenia počas celej studenej vojny a iných období napätia medzi Moskvou a Západom, píše The Wall Street Journal.
Odkedy však vojská ruského prezidenta Vladimira Putina napadli Ukrajinu, začalo Rusko svoje takmer nekonečné zásoby energie využívať ako zbraň, aby oslabilo jeho podporu Ukrajiny. A tento mesiac Putin zatvoril kohútiky najväčšieho plynovodu Nord Stream 1 úplne.
Dôsledky tohto kroku šéfa Kremľa dohnali Európu na pokraj recesie, pričom hrozí, že v ich dôsledku utrpí európska výrobná sféra nenapraviteľné škody. Na rozdiel od Spojených štátov stavila Európa na výrobu a ťažký priemysel a jej ekonomika je postavená na oceliarňach, chemičkách a automobilkách.
Koniec výroby kovov
Kríza spôsobená zastavením dodávok ruského plynu neobišla ani Slovensko a jeho hlinikáreň Slovalco v Žiari nad Hronom, ktorá dodáva hliník výrobcom autosúčiastok na celom kontinente. „Toto je pravdepodobne koniec výroby kovov v Európe,“ povedal pre The Wall Street Journal generálny riaditeľ fabriky Milan Veselý, ktorý rovnako ako jeho rodičia spojil celý svoj profesionálny život so Slovalcom.
Hlinikáreň sa stala jednou z obetí kolísania cien elektrickej energie spôsobeného obmedzením dodávok ruského plynu potrebného na jej výrobu. Slovalco bolo celé roky zďaleka najväčším odberateľom elektrickej energie na Slovensku, keď sa na jej odbere podieľalo deviatimi percentami celoštátnej spotreby.
Ceny sú neúnosné
Predtým, ako začali ceny elektriny vlani rásť, zaplatilo Slovalco za jednu megawatthodinu 45 eur. Tento rok to na základe kontraktu uzavretého minulý rok bolo už 75 eur. Koncom augusta 2022 sa ceny ceny elektriny za jednu megawatthodinu vyšplhali v celej Európe až po hranicu tisíc eur za jednu megawatthodinu, čo je pre podnik likvidačné, a továreň v Žiari nad Hronom by mala ukončiť výrobu do konca septembra, čo sa dotkne 300 jej priamych zamestnancov.