Na pondelkovom stretnutí Tripartity dohoda o zvýšení minimálnej mzdy, ktorá je tento rok 352 eur, nepadla. Nečaká sa pritom ani, že sa tak stane do 15. júla. To je posledný možný termín pre dohodu oboch strán, po tomto termíne nastúpi s vlastným riešením rezort práce.

Odborári žiadajú rast minimálnej mzdy na 400 eur. Prezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR Rastislav Machunka akékoľvek zvyšovanie za zamestnávateľov odmieta. „Už teraz je vyššia ako v Českej republike, ktorú považujeme za nášho priameho konkurenta.“ Ale pripúšťa, že ak by vďaka odvodovým úľavám celková cena práce pre firmy nestúpla po navýšení minimálneho zárobku, to by firmy boli ochotné akceptovať. „Potom treba dať ale pozor na nastavenie, aby niekto s vyšším platom nemal konečný čistý príjem nižší, pretože bude už platiť plné odvody bez úľavy.“

Mínus odvody

Práve s kompenzáciou rastu najnižších platov cez odvody ráta minister práce Ján Richter. Zatiaľ nechcel spresniť presné podmienky, musí počkať na uplynutie lehoty pre dohodu odborov s firmami. „Ak sa dohodnú, potom do toho štát nevstupuje. Ak nie, po pätnástom si ich volám a oboznámim ich s návrhom predstaviteľov štátu,“ uviedol po pondelkovom rokovaní pre TREND.sk.

Naznačil však, že prijateľnejšia je úľava cez zdravotné odvody, pri ktorých už v súčasnosti funguje ročné zúčtovanie, preto je miera kontroly pri nich väčšia a rýchlejšia. Spustenie ročného zúčtovania sociálnych odvodov je naplánované až na budúci rok.

Na odvodovú úľavu by mal mať nárok aj zamestnanec, čo by jeho celkový čistý príjem po raste minimálnej mzdy ešte zvýšilo. Bolo by to v súlade so zámerom premiéra, podľa ktorého by rast čistej mzdy mal zabezpečiť pre ľudí s najnižšími príjmami v podstate 13. plat.

Nižšie odvody by mali platiť pre firmy a ľudí s príjmom do 65 percent mzdového priemeru. Podľa údajov Štatistického úradu bol priemerný hrubý plat na Slovensku v prvom štvrťroku 821 eur. Išlo by tak o hrubý plat do 530 eur.

Bez dopadov

Minister J. Richter však zdôraznil, že nová pripravovaná úľava nijako nezasiahne budúce dôchodky či sociálne benefity dotknutých zamestnancov. „Akékoľvek riešenie znamená navýšenie prostriedkov zo strany štátu.“

Nešlo by teda o úľavu podobnú odvodovej úľave, ktorú pri zamestnaní človeka, ktorý bol na úrade práce najmenej rok, poskytuje vláda od novembra 2013. Pri nej škrtnuté sociálne odvody platené firmou aj zamestnancom spôsobujú, že zamestnancovi sa odpracovaný rok nezohľadňuje vo výpočte budúceho dôchodku a ani nemá nárok na sociálne dávky. Napríklad péenku.

Rezort práce tiež chce zamestnanie najnižších príjmových skupín podporiť zavedením súbehu dávky v hmotnej núdzi s platom. Rieši sa ešte, či to bude počas šiestich alebo až dvanástich mesiacov. No malo by sa to týkať rovnakej skupiny ľudí, ako novopripravovaná odvodová úľava.

Takúto kombináciu považuje rezort financií za vhodnú na motivovanie najchudobnejšej nekvalifikovanej populácie pracovať, keďže vytvára silnú motiváciu zamestnať sa aj za minimálnu mzdu a uniknúť z takzvanej pasce nezamestnanosti. „Odvodová úľava zároveň znižuje celkovú cenu práce, čo uľahčuje zamestnávanie firmám,“ zhodnotilo opatrenie ministerstvo financií.

Okrem toho chce vláda podporiť úľavami aj zamestnávanie ľudí vo výskume či pomoc firiem s praxou pre žiakov odborných škôl.

Po oboch krokoch podľa R. Machunku volali podnikatelia už dlhodobo. Šéf zväzu zamestnávateľov však zároveň vyzýva vládu, aby dodržala svoje slovo, že ak sa ekonomická situácia začne zlepšovať, tak sa opäť zníži sadzba firemnej dane. Tá vlani stúpla z 19 na 23 percent, od januára tohto roka klesla na 22 percent.

Vládne materiály, ktoré riešia konsolidačné kroky či daňové prognózy, ale pokles firemnej dane pre najbližšie roky nespomínajú.