Tri štvrtiny vojnových utečencov sa chcú vrátiť domov na Ukrajinu. Ukázali to výsledky prvej časti dlhodobejšieho výskumu, ktoré v debate o zamestnávaní cudzincov predstavil v sídle vlády jeden z autorov Dušan Drbohlav z katedry sociálnej geografie Prírodovedeckej fakulty pražskej Univerzity Karlovej. S podobnými zisteniami prišli aj ďalšie výskumy.
75 percent by sa chcelo vrátiť domov
Do výskumu pre organizáciu Slovo 21 sa zapojilo 1 037 utečencov. Anonymne vypĺňali dotazníky so 65 otázkami, Autori sa zamerali na zamestnávanie, snahu učiť sa jazyk a pravdepodobnosť návratu do vlasti. Drbohlav spomenul, že výsledky síce nie sú štatisticky reprezentatívne, ale k podobným číslam dospela aj agentúra PAQ Research s ministerstvom práce či Medzinárodnej organizácie pre migráciu.
Prvá časť terajšieho výskumu, realizovaného v Českej republike, ukázala, že väčšina opýtaných prišla do krajiny vlani v marci a apríli. Celkom 37 percent respondentov malo vysokoškolské vzdelanie. Priemerný vek bol 40 rokov. Celkom 75 percent ľudí uviedlo, že sa chce vrátiť domov na Ukrajinu, pokiaľ to podmienky dovolia.
Uvažujú o návrate, ale...
„V tých 75 percentách je veľa ale, veľa alebo. Zďaleka to nebude platiť,“ povedal Drbohlav. Podľa neho 70 percent opýtaných totiž uviedlo, že pokiaľ sa ich potomkovia v Česku integrujú či dorazia ich partneri, tak sa domov vracať nebudú.
Celkom 70 percent ľudí sa snaží aj intenzívne učiť češtinu, buď sami, alebo v kurzoch. „Je tam nepriama väzba medzi návratom a učením českého jazyka. Vieme, že nie zďaleka všetci sa vrátia,“ podotkol expert. Podľa neho je dobré plány ľudí poznať. Výsledky sa dajú využiť v integrácii. „Ak máte túžbu sa navrátiť, tak sa v krajine správate inak, než keď si poviete, že v krajine chcete zostať,“ dodal Drbohlav.
Podľa zistení väčšia šanca zapojiť sa na trh práce majú ľudia s nižším vzdelaním, zo západu Ukrajiny, s menšími tendenciami k návratu do vlasti. Najdôležitejšiu úlohu pri zamestnávaní hrajú predchádzajúce kontakty na Česko. Bariérou je potom neistota okolo budúcnosti a zotrvania, obmedzená znalosť češtiny, starostlivosť o deti, zložité uznávanie vzdelania či ponuka nízkokvalifikovaných profesií. „Jednoznačne najstratovejšie sú (pri uplatnení) vysokoškoláci, najlepšie sú na tom stredoškoláci s maturitou,“ uzavrel Drbohlav.
Ďalšie dôležité správy
