Všeobecné nariadenie o ochrane údajov (GDPR) bolo prijaté už v roku 2016. V celej Európskej únii (EÚ) sa ale začalo aplikovať až od 25. mája 2018. Za 3 roky aplikácie GDPR je na Slovensku najvyššou udelenou pokutou sankcia Sociálnej poisťovni vo výške 50 tisíc eur.
Pre porovnanie, dve najvyššie pokuty udelil Francúzsky úrad (CNIL) spoločnosti Google a to vo výškach 100 miliónov a 50 miliónov eur. Britský dozorný úrad (ICO) dokonca uvažoval o pokute 200 miliónov eur pre spoločnosť British Airways, no najvyššiu britskú pokutu nakoniec znížil aj kvôli pandémii na 22 miliónov.
Investície prevyšujú úroveň pokút
V roku 2020 udelil Úrad na ochranu osobných údajov celkovo 54 pokút vo výške 103 tisíc eur. Najvyššia pokuta vo výške 20 tisíc eur bola udelená Dopravnému podniku Bratislava, pričom priemerná pokuta dosiahla úroveň 1 913 eur. Začatých bolo 219 konaní. Najviac pokút dostali mestá a obce najmä kvôli zverejneniu údajov zo zmlúv a rokovaní na webe, druhé v poradí boli školské zariadenia. Aj keď pokuty podľa GDPR pre slovenské firmy stále predstavujú pomyselného univerzálneho „strašiaka“, je otázne, či sú obavy oprávnené.
„Slovensko patrí vo výške pokút, ale aj vo výklade a vymáhaní pravidiel podľa GDPR na úplný chvost Európy. Problém však nie je GDPR, ale zákony o ochrane osobných údajov a prax, ktorú sme tu mali dávno pred GDPR. Tento historický a nesprávny prístup nám bráni venovať sa zmysluplným a novým témam. Témy ako rodné čísla, povinne zverejňované zmluvy, kamerové systémy alebo nástenky obcí – na ktoré sa Úrad svojou praxou zameriava – podľa mňa nie sú to, čomu by sme sa mali v súčasnosti venovať,“ myslí si odborník na ochranu osobných údajov Jakub Berthoty z advokátskej kancelárie DAGITAL Legal.
Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 1 € / týždeň
- Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
- Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
- Menej reklamy na TREND.sk
Máte už predplatné?
