Podľa prezidenta Spojených štátov Joea Bidena objekty nemajú súvislosť so špionážnym čínskym balónom zostreleným skôr, ani s vojenskými aktivitami inej krajiny.
„Objekty zjavne patrili súkromným spoločnostiam a ich účel bol rekreačný alebo vedecký, mohli napríklad študovať počasie. Príkaz na ich zostrelenie som vydal, pretože sme nemohli vylúčiť sledovanie citlivých objektov. Rokovali sme z podnetu extrémnej opatrnosti,“ povedal Biden a dodal, že vec konzultoval aj s kanadským premiérom Justinom Trudeauom.
Americkí vládni aj vojenskí predstavitelia vo svojich doterajších vyhláseniach zdôrazňovali, že prvý incident s čínskym balónom zostreleným nad Atlantikom s troma zostávajúcimi incidentmi z minulého týždňa nesúvisí. V súvislosti so zostreleným balónom, ktorý bol podľa Američanov vybavený špionážnou technikou, Biden dnes zopakoval, že Čína podľa USA prevádzkuje vojenský program, ktorý sa zaoberá špionážou pomocou vysoko letiacich balónov. Zdôraznil, že sa nemieni ospravedlňovať za to, že zostrelenie čínskeho balóna nariadil.
Americké médiá v stredu informovali, že balón, ktorý preletel USA a americká armáda ho neskôr zostrelila, Američania sledovali už od chvíle, keď vzlietol z vojenskej základne na čínskom tropickom ostrove Chaj-nan.
„S Čínou udržujeme kontakt. Sme konkurenti, ale neusilujeme sa o konflikt. Nechcem novú studenú vojnu. Očakávam, že budem hovoriť s prezidentom Sim a vec vyriešime,“ povedal dnes Biden. Termín hovoru však neuviedol.
Cestu do Číny pre incident s balónom na začiatku februára zrušil americký minister zahraničia Antony Blinken. Povedal, že nechcel, aby jeho návšteve dominovala diskusia o špionážnom balóne. S čínskymi náprotivkami mal v Pekingu riešiť okrem iného klímu a bezpečnostné otázky.
S vysokým čínskym diplomatom Wang Iem by sa Blinken namiesto toho mohol zísť na okraji Mníchovskej bezpečnostnej konferencie, ktorá začína v piatok.
Ďalšie dôležité správy
