Medzi prvé témy, ktoré pracovné tímy prerokovali na stretnutí, patrili východiská a príležitosti pre rozvoj sociálnej ekonomiky a možné zriaďovanie sociálnych podnikov na regionálnej a lokálnej úrovni.
„Keď si zoberieme Švédov, čo je bohatá krajina, tak až 11 percent ekonomiky je tvorených sociálnou ekonomikou. Aj oni majú dlhodobo nezamestnaných, napríklad ľudí, ktorí im prišli do krajiny zo zahraničia alebo ľudia, ktorí boli postihnutí drogami, alkoholizmom. Tiež sú to vylúčení ľudia na určitý čas, ale po vyliečení ich sociálne podniky môžu uviesť do života," vysvetlil predseda BBSK Ján Lunter.
Ďalšou prediskutovanou oblasťou bol rozvoj vidieka a poľnohospodárstva. „Máme pozitívnu skúsenosť s tým, že rozbiehame projekt agrokruhov, čo je vlastne pestovanie biozeleniny na kruhových políčkach a má smerovať k rodinným farmám. Sú na to veľmi pozitívne ohlasy. Od toho sa odvíjali aj ďalšie body z oblasti poľnohospodárstva, ktoré chceme rozvíjať a to je podpora zmien v legislatíve čo sa týka rodinného farmárčenia," povedal predseda KSK Rastislav Trnka.
Problémové cesty
Zástupcovia krajov sa venovali aj doprave, najmä harmonizácii cestovných poriadkov, investičnému deficitu ciest II. a III. triedy či smart riešeniam. Osobitnou témou bol aj cestovný ruch, najmä legislatívne zmeny, spolupráca s oblastnými organizáciami či koordinácia spoločnej propagácie cyklotrás.
„Cesty sú najdôležitejším problémom, ktorý riešime dennodenne v našich mestách, obciach, regiónoch, prepájanie jednotlivých okresov alebo dokonca krajov. S cestami veľmi úzko súvisí cestovný ruch, keďže privádzajú do regiónu ľudí a s cestovným ruchom aj cyklodoprava." doplnil predseda PSK Milan Majerský
„Dali sme vypracovať takzvanú kostrovú sieť cyklochodníkov. Je to kľúčový dokument, na ktorom chceme postaviť aj zvyšok budovania cyklochodníkov. Budúci rok chceme vyčleniť dva milióny eur na budovanie infraštruktúry v cestovnom ruchu," uviedol M. Majerský.
