Za ostatné tri roky sa počet obéznych Američanov zvýšil o 2,4 milióna na 72,5 milióna ľudí. Skoro tretina obyvateľov USA. A ja som si myslel, že je kríza...
Ale od začiatku. Nemecký prírodovedec Andreas Bertch si zaobstaral pokusné včely a kvety dvoch farieb, žlté a modré. V žltých nechal peľ, z modrých výživu odstránil. Včely sa vrhli na kvetiny, no čoskoro prišli na to, že na modré lietajú zbytočne. Zanevreli na ne a lietali iba na žlté kvety. Problém nastal, keď A. Bertch kvety vymenil. Peľ nechal iba v modrých. Ukázalo sa, že na takú zmenu neboli včely schopné zareagovať. Ďalej lietali iba na žlté kvety a zahynuli. Školácka chyba, ktorá ich stála krk!
Aj my robíme školácke chyby ako včely, bezhlavo a zaslepene zvyknuté na žltú. Že ľudia budú chamtiví, vystrašení a popletení, možno čakať. No v akom poradí to pôjde, nepredpoviete. Krízy prichádzajú a odchádzajú, len človek ostáva rovnaký. Raz dole, inokedy hore – a teraz nemyslím hmotnosť, ale ekonomiku.
Tu sú tri hrozby na rok 2011, ktorých sa treba obávať.
Hrozba č. 1: Japonský scenár
Veď vy viete, čo je to ten japonský scenár... S podobným vývojom ráta finančný trh vo vyspelých ekonomikách. Neveríte? Keď si porovnáte aktuálne výnosové krivky v USA či Nemecku so situáciou v Japonsku na konci roku 1999, presvedčíte sa. Vtedy trhy po kríze v Japonsku očakávali stagnáciu a defláciu – úrokové sadzby a výnosy boli nizučko – ako teraz vo vyspelých krajinách.
Finančný trh mal pravdu. Priemerný rast HDP v Japonsku dosahuje za ostatných desať rokov 0,8 percenta. Priemerná zmena cien je záporná na úrovni -0,4 percenta. Americký Fed preto realizuje tzv. kvantitatívne uvoľňovanie. Ľudovo povedané, tlačí nové peniaze. Fed kupuje haldy štátnych dlhopisov či cenných papierov krytých hypotékami.
Na čo sa teda pripraviť? Ako zistíte, že sa japonskému scenáru podarilo západnému svetu vyhnúť? Že tentoraz to bude iné? Môžeme si vypočuť tisícky analytických názorov, prečítať desiatky štúdií, nakúpiť krištáľové gule... Ale naozaj to zistíte iba podľa vývoja na reálnom finančnom trhu. Teda keď stúpnu výnosy. Keď sa tie výnosové krivky posunú nahor, vtedy azda – inému neverte. No a potom ešte pozor na infláciu...
Hrozba č. 2: Dlhy a štátny bankrot
Česku, Slovensku a mnohým ďalším štátom rastie zadlženie. Vyrovnaný rozpočet akoby bol neslušné slovo. Prebytok je už úplné tabu. Napríklad v ČR sa verejný dlh zvyšuje o 5 346 korún za sekundu. Je to veľa alebo málo? Bohužiaľ, neexistuje objektívna kritická hranica.
Pri akej výške verejného dlhu sa najviac krachuje? Ak si zoberieme štatistiky od roku 1970 do roku 2008, bezmála pätina z ekonomík, ktoré zbankrotovali, mala dlh pod 40 percentami HDP. Na zadlženie medzi 41 a 60 percentami HDP doplatilo najviac krajín, celá tretina. Trikrát rovnako po 16 percent štátov padlo s dlhovými métami 61 až 80 percent, 81 až 100 a vyše 100 percent HDP.
Keď to zhrnieme: najväčšia pravdepodobnosť bankrotu je, paradoxne, pred hranicou 60 percent, čo je mimochodom jeden z maastrichtských limitov na zavedenie eura. Zmažme teda klišé, že Česi či Slováci sú v nejakej bezpečnej zóne.
Hrozba č. 3: Konkurencieschopnosť
Takzvaný reálny efektívny výmenný kurz meria súhrnnú cenovú konkurencieschopnosť krajiny. V jednom čísle zahŕňa zmenu kurzu národnej meny a zmeny nákladov práce. Čím viac stúpa, tým horšie pre domáce podniky, tým menej sú konkurencieschopné.
V Česku reálny efektívny kurz koruny stúpol od roku 1999 o 61,5 percenta. Na Slovensku dokonca o 80 percent. Počujete dobre. Euro neeuro. Oproti Poliakom majú naši exportéri drsné podmienky. V Poľsku totiž reálny efektívny výmenný kurz, naopak, mierne klesol.
Strácame konkurencieschopnosť. Čo s tým? Teraz by som dane nezvyšoval. Ani DPH. Podniky by som ani nedotoval. Nech dá štát firmám konečne pokoj na prácu. Nech nič v daňových sadzbách nemení. Nech zapracuje na fungovaní úradov a kvalite zákonov. Nech odborári na chvíľu zmĺknu. Krása je v jednoduchosti aj v ekonomike. To je moje posolstvo na rok 2011!
Autor je analytik Raiffeisenbank, a.s., Praha.
Foto - Profimedia.cz
Článok vyšiel v ročenke Slovensko a svet v roku 2011, ktorá vyšla ako príloha TRENDU č. 47.
