Tri európske krajiny udržali vírus na uzde. Aj bez lockdownu

Fínsko, Nórsko a Dánsko. Trojica severských krajín, ktorým sa podľa analýzy CNN podarilo udržať šírenie infekcie na nízkej úrovni, zaznamenali slabú úmrtnosť, a to napriek tomu, že nepristúpili k drastickým ekonomickým obmedzeniam.    

Web americkej televíznej stanice použil údaje z Oxfordskej univerzity a Univerzity Johnsa Hopkinsa, podľa ktorých tieto krajiny dokázali udržať priemerné denné úmrtia na úrovni menej ako jeden prípad na milión obyvateľov. Vyrátali im aj nízky index obmedzení, boli v týchto krajinách jedni z najvoľnejších na celom kontinente. Skúmané bolo trojmesačné obdobie od 1. septembra do 30. novembra.

Čo sa teda skrýva za úspechom Severanov? „Kľúčový je optimálny balík politík v snahe o maximalizáciu ochrany zdravia pri minimálnych nákladoch,“ uviedol Thomas Hale, docent verejnej politiky na Oxfordskej univerzite.

Dánsku, Fínsku a Nórsku sa podarilo rýchlo zakročiť voči šíreniu vírusu počas leta, takže na jeseň bojovali voči nemu s lepšou východiskovou situáciou než okolité krajiny. Úrady zabezpečili rozšírenie kapacít na testovanie a sledovanie kontaktov, lokalizáciu všetkých ohnísk pomohlo udržať aj poskytovanie platenej práceneschopnosti.

Fínsky recept na úspech

Napríklad vo Fínsku nebol vnútorný pohyb ľudí obmedzený; tí, ktorí to potrebovali, mohli chodiť do školy aj na svoje pracoviská, ani nosenie rúšok nebolo povinné. „Nie je na tom nič čarovné – máme iba pragmatický prístup,“ uviedol Pekka Nuorti, profesor epidemiológie na univerzite v Tampere, ktorý pracoval pre inštitúcie verejného zdravia viac ako 25 rokov.

Uviedol, že Fínsko si počas leta vybudovalo „osvedčené epidemiologické postupy v teréne“. Patrí k nim dôsledné testovanie, sledovanie kontaktov, izolácia, karanténa a prevencia šírenia na miestnej úrovni. Dôležitými boli však aj kultúrne, politické a geografické faktory – napríklad nízka hustota obyvateľstva, menej cestovania a vysoká dôvera vo vládu.

Podľa údajov ministerstva zdravotníctva sa priemerný denný objem testov zvýšil takmer štvornásobne z 2 900 vzoriek v máji na 11 300 v auguste. Koncom novembra vykonali fínske laboratóriá až 23-tisíc testov denne, čo predstavuje 90 percent súčasnej kapacity.

Vláda poskytla ľuďom, ktorí museli zostať doma, ekonomickú podporu. Tisíce tých, ktorí boli vystavení karanténe, dostali náhradu ušlého príjmu.

Nóri sa zamerali na prisťahovalcov

Nórski úradníci sa počas najsilnejšej vlny pandémie zamerali na riešenie otázok tých najzraniteľnejších. Na jar síce pristúpili k lockdownu, ktorý bol najprísnejší v Škandinávii. Avšak silný ropný a plynárenský priemysel v krajine bol schopný poskytnúť veľkú ekonomickú rezervu na zmiernenie dopadov na peňaženky ľudí.

Koncom leta zdravotnícke orgány zistili, že zhruba 40 percent prípadov Covidu-19 sa vyskytovalo medzi Nórmi narodenými v zahraničí. Vláda tak na prispôsobenie svojej komunikačnej stratégie vyčlenila približne 6,6 milióna nórskych korún (asi 600-tisíc eur),ktoré šli najmä na financovanie informačnej kampane pre populáciu prisťahovalcov v krajine. „Zdá sa, že tieto cielené intervencie prispeli k znateľnému poklesu miery infekcie medzi týmito komunitami,“ uviedol Jonathan Tritter, profesor sociológie a politiky na Astonskej univerzite.

Dánska dôvera vláde

Odborníci pripisovali úspech Dánska najmä vzájomnej dôvere medzi obyvateľmi a vládou. „Vláda dokázala udržať vírus na uzde pomocou efektívnej komunikácie,“ uviedol Michael Bang Petersen, profesor politickej psychológie na Aarhuskej univerzite, ktorý vedie projekt HOPE. Je to výskumná štúdia, ktorá skúmala, ako sa ľudia a vlády vyrovnávajú s pandémiou.

M. B. Petersen poznamenal, že dva faktory určujú, či sa ľudia správajú tak, aby sa vyhli infekcii. Jedným z nich je motivácia, resp. obava z infikovania. Druhým to, či presne vedia, čo majú robiť, aby zabránili šíreniu choroby. To závisí od spôsobu komunikácie zdravotných úradov a politikov.

„Riešenie pandémie spočíva predovšetkým v ľudskom správaní,“ uviedol Søren Brostrøm, generálny riaditeľ dánskeho úradu verejného zdravia. Je to podľa neho najmä fyzická vzdialenosť, ani nie tak liek alebo vakcína, ktorá pomáha vyhnúť sa nákaze.

Úspech Dánska sa ale možno končí. Na konci novembra už dánska úmrtnosť prvýkrát od mája prekročila jednotku na milión ľudí, ukazujú údaje Univerzity Johnsa Hopkinsa. V piatok 18. decembra dosiahol počet novo hlásených prípadov 4-tisíc. Začiatkom týždňa úradníci rozšírili obmedzenia a oznámili celonárodný lockdown s cieľom potlačiť narastajúce počty prípadov infekcií.

Tlačová agentúra AFP začiatkom tohto týždňa informovala, že Švédsko zakázalo vstup na svoje územie cestujúcim z Dánska kvôli novej mutácii koronavírusu, najprv zistenej vo Veľkej Británii. Je to počas pandémie prvýkrát, čo táto škandinávska krajina zatvorila hranice pre jedného zo svojich susedov. „V Dánsku a niektorých ďalších krajinách potvrdili nový zmutovaný koronavírus. Dánsko však najnovšie zaznamenalo aj zvýšené šírenie koronavírusu a rozhodlo sa počas Vianoc a sviatkov zatvoriť napríklad všetky nákupné centrá," povedal novinárom švédsky minister vnútra Mikael Damberg.

Slovensko s výraznými reštrikciami

Redakcia CNN analyzovala vzťah medzi vládnymi obmedzeniami a úmrtiami na Covid-19 v období od 1. septembra do 30. novembra, keď mnohé krajiny čelili silnej vlne pandémie po lete. Využila pritom údaje z Univerzity Johnsa Hopkinsa a vypočítala denné úmrtia na milión obyvateľov v 31 európskych krajinách. Miere vládnych obmedzení priradila index – najlepšie severské krajiny ho mali niečo cez 30, v kritickom období cez 40; krajiny s najviac obmedzujúcimi opatreniami mali index až na úrovni 72.  

V prípade Slovenska tieto štatistiky uvádzajú štyri úmrtia na milión obyvateľov a deň (údaj z 26. novembra) a tiež vysokú mieru vládnych reštrikcií – 69.