OECD upozornila, že inflácia by mohla prinútiť centrálne banky v západnej Európe, aby aj v budúcom roku ponechali úrokové sadzby vyššie oveľa dlhšie, než očakávajú trhy. To je v kontraste s americkým Fedom, ktorý má začať so znižovaním sadzieb v druhej polovici budúceho roka. Informuje o tom Financial Times.
Organizácia so sídlom v Paríži takisto skonštatovala, že rast svetovej ekonomiky sa v budúcom roku oslabí na 2,7 percenta, čo je najpomalšie tempo od finančnej krízy s výnimkou prvého roka pandémie. Pre rok 2025 predpokladá trojpercentný rast. Hlavná ekonómka OECD Clare Lombardelliová uviedla, že hoci očakávajú „mäkké pristátie“, na zníženie nákladov na pôžičky je príliš skoro. „Menová politika bude musieť nejaký čas zostať reštriktívna – stále sa obávame pretrvávania inflácie.“
Analytici OECD predpovedajú, že priemerná inflácia v ekonomikách G20 sa bude znižovať len postupne, pričom v roku 2024 klesne na 5,8 percenta a v roku 2025 na 3,8 percenta v porovnaní so 6,2 percenta v roku 2023.
Trhy však zohľadňujú to, že ekonomický rast sa spomaľuje a miera celkovej inflácie klesá. Investori počítajú so znížením sadzieb Fedu v máji 2024 a nižšími nákladmi na pôžičky v eurozóne v apríli. Tento týždeň zvýšili svoje stávky na krátkodobé zníženie sadzieb v USA po tom, čo jeden z jastrabov Fedu Christopher Waller signalizoval, že náklady na pôžičky už pravdepodobne neporastú a mohli by sa znížiť, ak bude inflácia naďalej spomaľovať.
OECD však varovala, že účinky agresívneho sprísnenia sadzieb zo strany centrálnych bánk za posledné dva roky sa ešte nemuseli prejaviť. Dodala, že uvoľnenie by mohlo prísť len po jasných signáloch, že základné cenové tlaky sa „trvalo znižujú“, nielen krátkodobo.
Ďalšie dôležité správy
