Hrozby odchodu Grécka z eurozóny, ťažký pád čínskych akcií z rekordných maxím a možnosť bankrotu Portorika, ktorý by bol najväčší v americkej histórii, na trhoch nevyvolali takmer žiadne prejavy nákazy. To sa diametrálne líši od situácie na svetových trhoch po vypuknutí krízy amerického hypotekárneho trhu v roku 2008 a gréckej dlhovej krízy od roku 2010, napísali noviny The Wall Street Journal.

Index strachu

Dow Jonesov Index sa na konci týždňa vyhupol na dohľad od rekordného maxima a ukazovateľ nervozity VIX, takzvaný index strachu, zostáva pod poslednými maximami z konca minulého roka. Výnosy dlhopisov juhoeurópskych krajín eurozóny rástli pod dojmom súčasnej gréckej krízy len mierne.

Šéfka americkej centrálne banky Janet Yellenová v piatkovom vystúpení sa o Číne nezmienila vôbec a Grécku venovala len letmú poznámku.

„Dopady toho, čo sa teraz deje, budú sotva postrehnuteľné v porovnaní s tým, čo sa odohrávalo v septembri a októbri 2008,“ povedal Stephen Cecchetti, ktorý je profesorom ekonómie na Brandeis University.

Politická nákaza

Finančná nákaza sa nedostavuje z niekoľkých príčin. Významné je predovšetkým to, že veľké svetové banky nedržia väčšie množstvo dlhopisov troch zasiahnutých krajín a od krízy celkovo výrazne obmedzili úvery bankám a firmám v zahraničí. Banky tak nezohrávajú úlohu zosilňovačov finančnej krízy ako počas minulých otrasov, kedy sa problémy prelievali prostredníctvom bánk z jednej krajiny do ďalších.

Okrem toho globálni investori sa už z Grécka v minulých rokoch masovo stiahli a ECB prisľúbila, že v prípade dopadu gréckych problémov na finančný systém zaistí podporu. Európske inštitúcie pritom v minulých rokoch vybudovali ochranný múr práve proti takým dopadom a len málo ekonomík má podobné problémy ako Grécko.

To sa taktiež týka aj Číny, kde okrem toho majú zahraniční finanční investori kvôli reguláciám svoje možnosti stále obmedzené.

Stále však hrozí iný druh nákazy ako finančnej, a to politická a ekonomická. Ostré rokovania medzi Gréckom a veriteľmi posilnili populistické nálady v Španielsku a Taliansku a odpor proti ďalšiemu rozdávaniu peňazí v Nemecku, čo podkopáva jednotu menovej únie.

Prepad akcií v Číne zasa môže poškodiť ekonomický rast hlavných obchodných partnerov, ktorý už teraz trpia poklesom čínskeho dopytu po komoditách a priemyselných zariadeniach.

Čo sa týka Portorika, nákaza z jeho prípadného bankrotu nie je príliš pravdepodobná, pretože, na rozdiel od Grécka a niektorých krajín eurozóny, nemajú problémy tohto voľne pridruženého amerického štátu v USA nič, čo by s nimi bolo porovnateľné.

Finančne najslabším štátom USA je Illinois, ktorého dlh v prepočte na osobu je podľa ratingovej agentúry S&P asi desaťkrát nižší ako dlh Portorika. V posledných rokoch sa taktiež podstatne zlepšila finančná situácia Kalifornie, donedávna hlavného kandidáta na bankrot.

Čínsky strašiak

Analytici ale poukazujú na to, že absencia zjavnej nákazy ešte neznamená, že jej riziko neexistuje. Roky od posledných globálnych kríz ukázali, že cesty týchto prenosov môžu zostávať skryté, dokiaľ náhle a veľmi rýchlo nevystúpia na povrch.

V najlepšom prípade vytvárajú nové ohniská krízy neistotu, ktorá podkopáva ochotu podnikateľov investovať a vytvárať pracovné miesta. Najväčšou hrozbou môže byť zrejme dopad krachu čínskych búrz na globálnu ekonomiku.

Podiel Číny na svetovej ekonomickej produkcii sa za posledných desať rokov takmer strojnásobil na 14 percent a podľa banky J. P. Morgan prispela Čína za posledný rok k svetovému rastu plnou tretinou, teda dvojnásobkom oproti obdobiu spred finančnej krízy 2008.

Podľa odhadov J. P. Morgan by spomalenie čínskeho rastu o jeden percentuálny bod mohlo znížiť globálny rast o pol percentuálneho bodu.