„Opatrenie uľahčí celkovú finančnú záťaž rodín s deťmi v období výchovy nezaopatrených detí, kedy rodiny tieto prostriedky najviac potrebujú,“ vysvetľuje svoj návrh česká Komisia pre dôchodkovú reformu. A dodáva, že opatrenie by podľa nich prispelo k zvýšeniu celkovej zrozumiteľnosti spôsobu financovania priebežného systému. Dnes platia prostredníctvom odvodov už dospelé deti dôchodky generácii svojich rodičov.

Podobne ako na Slovensku, aj Česi platia penzijné poistenie dvojzložkovo. Zamestnanec v súčasnosti odvádza zo svojej hrubej mzdy 6,5 percenta a zamestnávateľ platí z hrubej mzdy ďalších 21,5 percenta z vlastných prostriedkov.

Po novom by sa upravila sadzba zamestnanca, zamestnávateľ by platil aj naďalej 21,5 percenta. Bezdetným by sa sadzba zvýšila o 1 percentuálny bod, rodičia s jedným dieťaťom by platili rovnako, ako doteraz a viacdetné rodiny by ušetrili. V prípade rodičov so štyrmi a viac deťmi by sadzba klesla až na nulu. Do ďalších fondov, ako napríklad poistenie v nezamestnanosti, by však platili aj naďalej v plnej výške.

Na to, aby zmena prešla, je potrebné, sa s návrhom komisie stotožnila česká vláda a následne aj parlament.

Navrhované sadzby (v % hrubej mzdy)
Počet detí v spoločnej domácnosti 0 1 2 3 4
Sadzba - dôchodkové poistenie - odvody platené zamestnancom 7,5 6,5 5 2,5 0
Sadzba - dôchodkové poistenie - odvody platené zamestnávateľom 21,5 21,5 21,5 21,5 21,5
Prameň: Odborná komisia pre dôchodovú reformu

Odvodové zvýhodnenie by si mohli uplatniť obaja rodičia, pokiaľ žijú s deťmi v spoločnej domácnosti. Konkrétne finančné dopady počítali analytici dôchodkovej komisie pre bežnú rodinu, v ktorej pracujú obaja rodičia a ich príjem je na úrovni mzdového mediánu, čo je presnejší údaj o príjmoch bežných ľudí ako priemerná mzda.

V roku 2014 bol v Česku medián na úrovni 22 399 korún, kým priemerná mzda až 27-tisíc korún. Analytici tiež odhadli, aké náklady má typická rodina so svojimi deťmi. Kým mesačné náklady na dve deti vychádzajú na 17-tisíc korún, odvodová úľava by bola len 677 korún. Bezdetný pár by si na odvodoch priplatil 451 korún.

Koľko získajú domácnosti (v Kč, pri mediánovom príjme)
Počet detí 0 1 2 3 4
Náklady na deti 0 10 902 17 160 21 805 25 574
Dopad zmien -451 0 677 1 805 2 932
Prameň: Odborná komisia pre dôchodovú reformu

Krátky pokus na Slovensku

Odvodové výhody pre viacdetných už na Slovensku platili a to počas prvej vlády Mikuláša Dzurindu. Za každé dieťa sa odvody znižovali o pol percentuálneho bodu. Ako spresňuje ministerstvo práce, „predmetné opatrenie v minulosti znižovalo príjmy Sociálnej poisťovne približne o 33 mililónov eur v roku 2004 a približne o 43 miliónov eur v roku 2005.“

V prvom roku platila úľava iba pre zamestnancov, v roku 2005 bola rozšírená aj na SZČO, spresňuje Viktor Novysedlák z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ). Rovnaká vláda odvodovú úľavu od januára 2006 zrušila.

O podobný návrh - zvýhodniť viacdetné rodiny - sa v tomto roku pokúšali dvaja poslanci KDH Július Brocka a Alojz Přidal. Ich návrhy však neprešli prvým čítaním. Hovorca Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Michal Stuška vysvetľuje, že schválením by bol porušený princíp rovnosti poistencov. Navyše by mal návrh negatívny dopad na bilanciu dôchodkových fondov Sociálnej poisťovne.

Podľa ministerstva diskriminácia

Rezort pod vedením Jána Richtera má k podobným iniciatívam aj ďalšie výhrady. Považuje ich za nesystémové a narúšajúce jednotnosť systému pri platení poistného. Spomína aj diskrimináciu poistencov, ktorí z rôznych dôvodov nemajú deti, alebo ich nemôžu mať.

Deklarovaný finančný efekt je podľa ministerstva značne problematický, pretože dieťa v budúcnosti nemusí byť automaticky platcom poistného. A to napríklad z dôvodu nezamestnanosti, invalidity či práce v zahraničí. Sporné je aj to, či by takáto iniciatíva motivovala Slovákov mať viac detí. 

Na druhej strane však M. Stuška dodáva, že sledovanie princípu „zásluhovosti“ pre rodičov sa deje v mnohých rovinách, spomína napríklad daňový bonus, ale "aj celú rodinnú politiku rezortu".

Práve daňový bonus podľa V. Novysedláka z RRZ ukazuje, že podobný cieľ, ako sledujú v ČR, je možné dosiahnuť aj inými nástrojmi a Slovensko ich v minulosti aj využilo. „Rozhodnutiu o konkrétnej podobe opatrenia by mala predchádzať dôkladná analýza toho, čo sa daným opatrením sleduje (adresnosť) a efektívnosť administrácie.“

KDH si nápad na zníženie odvodov o 0,5 až 1 percentuálny bod nechalo aj v súčasnom volebnom programe. Obyčajní ľudia zas navrhujú medzigeneračnú solidaritu dôchodkového systému zavedením opatrenia, ktoré umožní deťom priamo prispievať na dôchodok svojich rodičov jedným percentom zo svojho vymeriavacieho základu.