V ankete TREND Barometer sme sa pýtali respondentov, či je poľnohospodárska politika Únie nastavená správne. Elektronicky hlasovalo medzi štvrtkom 7. marca 2024 a pondelkom 11. marca 2024 celkovo 54 vybraných osobností slovenskej ekonomiky.
Určite áno, poľnohospodári dostávajú to, čo si zaslúžia
Mikuláš Gazda, predseda predstavenstva, Agendy
Je poľnohospodárska politika Únie nastavená správne? To nie je problém správnosti politiky Únie. Napríklad Nemecko kvôli rozpočtovej kríze prikročilo k ráznemu úspornému programu. Vláda chce farmárom obmedziť dotácie a zrušiť daňové zvýhodnenia. Preto vyšli do ulíc. V ČR vláda znížila priame platby podnikom, ktoré hospodária na viac ako 150 hektároch. Kto má vyše 1 500 hektárov, ten podľa štúdie KPMG príde ročne o 570 korún na hektár. Preto „agrobaróni“ štrajkujú. Nakoľko prišli o desatinu doterajšej podpory. V Poľsku štrajkujú proti vládou povolenému transportu obilia. Rakúšania ale tento problém s vládou nemajú. Neštrajkujú, lebo Rakúšania majú slabosť pre nákupy potravín „z dvora“. Nie je to príliš zložité, pretože v každej dedine niekto chová kravy alebo pestuje zemiaky a zeleninu. V malých obciach môže človek využiť „Bauernladen“, malú samoobsluhu zásobovanú miestnymi výrobcami, kde útratu hodí do pokladničky. V každom malom meste sa dá spoliehať na miestneho pekára a mäsiara. Supermarkety sa pýšia regálmi s regionálnymi potravinami, zároveň sú v nich skoro všetky ostatné potraviny rakúske – s výnimkou olivového oleja a podobných komodít. Je to výhodné aj z pohľadu poľnohospodárov, ktorým hustá sieť miestnych obchodov zaisťuje odbyt. Takže Rakúsko ukazuje, že nie politika Únie má zlé nastavené riešenia dotácií. Na Slovensku prináša zlé riešenia zvolená chaska, ktorá nasľubovala nižšie ceny potravín. Tvári sa, že tu vládne. Rieši nepodstatné politiky. Ona má vyriešiť skutočný problém ľudí s „agrobarónmi“.
Skôr áno, pravidlá a dotácie vyhovujú väčšine farmárov
Skôr nie, v pravidlách sú medzery, preto časť farmárov rebeluje
Martin Jacko, managing partner, Lansky, Ganzger & Partner Rechtsanwälte
Nespokojnosť farmárov naznačuje, že pravidlá možno nezohľadňujú všetky problémy a výzvy, ktorým poľnohospodárstvo čelí. Existuje mnoho otázok, ktoré je potrebné položiť a zodpovedať. Aké dotácie poskytovať, v akých výškach, komu, ako chrániť trh, ako reagovať na aktivity Ukrajiny a mnoho ďalších. Samozrejme, nikdy nemožno uspokojiť každého. V takýchto situáciách však nie je nič lepšie, ako si sadnúť k stolu, jasne pomenovať problémy, vyhodnotiť ich a zohľadniť pri tvorbe politík EÚ v tejto oblasti.
Dennis Fino, CEO, Barney Studio
Ak by to bolo nastavené dobre, tak by nebol žiadny problém. Treba si vypočuť farmárov a spraviť v riešení kompromis, aby boli aspoň ako-tak spokojné obe strany.
Adriana Škriniarová, spoluzakladateľka Agapé Senior Park
Je evidentné, že značnej časti európskych farmárov súčasná poľnohospodárska politika EÚ nevyhovuje, preto aj protestujú. Veľká byrokracia, komplikované výkazníctvo a nedostatočne odkomunikované zelené ciele ich oprávnene vyháňajú do ulíc naprieč členskými krajinami. Zatiaľ sa zdá, že tlak zaberá a únia je pripravená ustúpiť a veci zjednodušiť. Ostáva len veriť, že Brusel a poľnohospodári nájdu spoločnú reč.
Erik Maxin, zakladateľ, Maxin´s Group
Slovenskí farmári majú evidentne dva typy problémov. Na jednej strane spolu s európskymi kolegami bojujú za menej byrokracie a viac efektivity z Bruselu, na strane druhej majú na domácej pôde problém s nevyplatenými priamymi platbami. V prípade Slovenska je ich výška na úrovni len 82 percent. Ani za 20 rokov od vstupu do EÚ sa nepodarilo nastaviť spravodlivé rozdelenie podpory zo Spoločnej poľnohospodárskej politiky pre všetkých európskych poľnohospodárov, a to napriek tomu, že všetci musia spĺňať rovnaké normy a požiadavky.
Milín Kaňuščák, konateľ, Kami Profit
Dotácie zvyčajne škodia trhu no ich náhle zrušenie by poškodilo potravinovú sebestačnosť EÚ. Preto je skôr treba nastavovať k podpore inovácii, zmenšeniu byrokracie a postupne menšej podpore málo efektívnej výroby.
Zuzana Kubíková, expertka na ESG, head of management consulting, RSM SK
Spoločná poľnohospodárska politika EÚ je určite poznačená veľkou byrokraciou, komplikovaným výkazníctvom a nedokonale odkomunikovanými zelenými cieľmi. Potvrdzujú to aj farmári, ktorí protestujú naprieč krajinami a zatiaľ sa zdá, že Brusel by mohol ustúpiť. Faktom tiež je, že na nevyplatení priamych platieb, ktoré meškajú, má podiel viny hlavne slovenská strana.
Rastislav Podhorec, generálny riaditeľ, Eximbanka Slovensko
Poľnohospodárska politika a platby farmárom sú predmetom plánov na revíziu. Hovorí sa , že v najbližšom období EÚ komisia prinesie návrhy, ktoré budú znamenať zjednodušenie byrokratickej záťaže farmárom a odbúranie nepodstatnej administratívy. Pevne verím , že výsledkom reformy budú dostupné produkty za prijateľné ceny bez zbytočného plytvania zdrojov na administratívnu záťaž farmárov.
Ivan Štefina, CEO, Repetito, 3peaks
Spoločná poľnohospodárska politika Európskej únie v niektorých ohľadoch nerovnomerne rozdeľuje finančné prostriedky, čo znevýhodňuje malých farmárov. Sú tu aj environmentálne obavy, nedostatočná podpora pre boj proti klimatickým zmenám, vplyv na globálny trh a otázky spravodlivosti. Napriek značnej finančnej podpore farmárov sa mnohí cítia finančne ohrození v dôsledku cenového tlaku a vysokých nákladov na vstupy. Je teda na mieste sa zamyslieť, či súčasná poľnohospodárska politika EÚ správne adresuje potreby všetkých farmárov a či efektívne podporuje udržateľné a klimaticky odolné poľnohospodárske praktiky.
Peter Dostál, predseda dozornej rady, Aliter Technologies
Ak chceme zo strategických a iných dôvodov zachovať v EÚ poľnohospodársku produkciu, regulácia trhu je dôležitá. O rozsahu a systéme dotácií nemám dosť informácií, ale, ak ide tretina rozpočtu EÚ na dotácie v poľnohospodárstve a poľnohospodári štrajkujú, je zjavné, že niečo nie je v poriadku.
Peter Čavojský, partner, CLS Čavojský & Partners,
Anna Hudáková, business & HR consultant
Rudolf Lukačka, konateľ, Relas
Anton Šnegoň, konateľ, Battal
Jaroslav Šedivý, generálny riaditeľ a predseda predstavenstva, Danfoss Power Solutions
Ondrej Laciak, riadiaci partner, Laciak & Co.
Andrej Révay, prezident, Slovenská asociácia podnikových finančníkov
Daniel Gašpar, Managing Partner, Crowdberry
Martin Urban, generálny riaditeľ, Jungheinrich
Určite nie, také masívne dotácie krivia trh a živia korupciu
Jan Rollo, generálny riaditeľ a predseda predstavenstva, Prima banka Slovensko
Trvalé dotácie akéhokoľvek odvetvia budú vždy prinášať nespravodlivosť, nerovnováhu, deformáciu trhu, korupčné prostredie a nakoniec aj politické napätie. Odvahu dotácie zrušiť alebo aspoň výrazne obmedziť ale Európski politici mať nebudú, na prerozdeľovaní cudzích peňazí je postavená ich moc, a o tú sa pripraviť nenechajú…
Peter Halász, konateľ, Jaga Group
Agrodotácie a akékoľvek iné subsidovanie odvetví, v ktorých by mala prirodzene prebiehať súťaž, by som okamžite zrušil. Od Lisabonu až po Tallinn.
Peter Špoták, predseda predstavenstva, Maesta
Skôr nie. Každá krajina má iné dotácie, ktoré poškodzujú poľnohospodárov v iných členských krajinách. Pravidlá by mali byť rovnaké alebo porovnateľné.
Tomáš Kohút, generálny riaditeľ agro skupiny Sanagro
Dotácie zásadne krivia trh. V kombinácii s podporami lokálnych vlád iba prehlbujú nerovnosti medzi krajinami a navyše sú sprevádzané extrémnou byrokraciou, preto dnes tak veľa farmárov protestuje.
Lukáš Kmenta, country manažér, HBS pre Česko a Slovensko
Akákoľvek dotácia ovplyvňuje trh a pri poľnohospodárstve EÚ je to úplne zrejmé. Nie je správne ani dlhodobo ekonomicky udržateľné dotačne podporovať poľnohospodárstvo, ktoré funguje len na príjme z dotácií, ako je to u mnohých štátov EÚ. Konkurenčné prostredie voľného trhu je potom úplne pokrivené.
Igor Hornák, predseda predstavenstva, Factory 4 Solutions
Hlavne sa treba zbaviť diskriminačných prekážok pre voľný obchod s poľnohospodárskymi plodinami s krajinami mimo EÚ a zabezpečiť tak dostupné potraviny pre celý svet. V EÚ treba ochraňovať spotrebiteľa a nie výrobcov čohokoľvek. V EÚ je hlavnejšou hrozbou strata konkurencieschopnosti vo všetkých oblastiach, kam by radšej mali smerovať vzácne ekonomické zdroje. Pomohlo by menej prerozdeľovania, regulácie a viac ekonomickej slobody.
Juraj Vozár, výkonný riaditeľ, Biomin
Absolútne nie. Nie je lepší príklad, ako ukázať, čo dokáže s miliónmi ľudí a ich prácou totálna preregulácia, strata konkurencie a hlavne strata logiky a poľnohospodárskych zákonov prírody. Kedy pochopíme, že je to kolabujúci koncept prinášajúci stratu, chaos, neefektivitu? Vždy, keď človek chcel diktovať prírode, kde, koľko a ako bude niečo pestovať, prehral. Prehráme opäť, to určite. Otázka však je, za akú cenu a či ju dokážeme zniesť. Smutný príbeh.
Martin Šmigura, local partner, WOOD & Company
Je to jasný signál, že systém je chorý. Odvetvie, ktoré stojí a padá na dotáciách, nemôže fungovať dobre. Výsledkom sú anomálie a nespokojnosť na všetkých stranách. Európsky agrosektor by mal byť postavený na zdravých trhových základoch a zároveň chránený pred lacným a menej kvalitným dovozom z tretích krajín. Európa má všetky podmienky na to, aby bola až na pár výnimiek potravinovo sebestačná.
Peter Papanek, managing partner, Neuropea
Nízka spokojnosť farmárov napriek vysokému podielu rozpočtu EÚ investovaného do poľnohospodárstva poukazuje na nerovnováhu v súčasnej politike. Dôvodov môže byť viacero, vrátane nespravodlivého rozdeľovania financií, nedostatočnej podpory malých a stredných poľnohospodárskych podnikov, slabej ochrany životného prostredia a zneužívania dotácií. Z tohto dôvodu je nutná revízia a prepracovanie politiky EÚ v oblasti poľnohospodárstva s cieľom dosiahnuť spravodlivé a efektívne hospodárenie s financiami a podporiť farmárov, ktorí ju najviac potrebujú. Dôležitou súčasťou poľnohospodárskej politiky by malo byť zameranie na udržateľnosť, inovácie a ochranu životného prostredia, aby sa zabezpečilo dlhodobé a vyvážené hospodárenie s pôdou a zdrojmi.
Miloš Gloznek, projektový manažér, ŽSR
Dávať vinu „dotáciám EÚ" za to, čo sa deje v slovenskom poľnohospodárstve, je scestné. Slovensko má zriadenú PPA, ktorá nespadá priamo pod vplyv štátnej exekutívy, ale je „rozpočtovou organizáciou zapojenou finančnými vzťahmi na rozpočet MPRV SR". Problémy začínajú a končia v danej „agentúre". Na zamyslenie je aj fakt, že aj úrodné pôdy v Podunajskej nížine nie sú dlhodobo obrábané, „len sú poberané dotácie". Takže nie EÚ, ale Slovensko nesystém cez PPA.
Miroslav Adamiš, riaditeľ, generálne riaditeľstvo pre preklad, Európska komisia
Martin Kultan, generálny riaditeľ, Dôvera zdravotná poisťovňa
Robert Balheim, partner, Expense Reduction Analysts
Drahoslava Kovárová, konateľka, VerbaLex
Neviem/nevyjadrujem sa/Iné
Stanislav Verešvársky, managing director a výkonný riaditeľ, DanubiaTel
Keďže v poľnohospodárstve nepôsobím, nie je celkom korektné sa k otázke dotácií priamo vyjadrovať. Poľnohospodársku produkciu ale považujem za veľmi dôležitú, lebo je to cesta k potravinovej sebestačnosti regiónu, krajiny aj Európy. Ale aj laický pohľad na dotácie prezrádza, že dotačná politika je veľmi rozdielna v tradičných krajinách západnej Európy (tvoriace jadro, teda - Francúzsko, Belgicko, Holandsko, Nemecko, Taliansko, Španielsko, Portugalsko) a v ostatných, „nových krajínách“, vrátane Slovenska. Javí sa mi to tak, že nie je použitý „jeden meter" pre všetkých, a to, samozrejme, kriví vzťahy tak, že nakoniec spokojný nie je nikto. Bohatí chcú ešte bohatšie dotácie a chudobní sa dožadujú vyšších dotácií.
Tomáš Lysina, partner, L/R/P advokáti
Tretina rozpočtu EÚ putuje do poľnohospodárstva, no farmári nie sú spokojní. Je poľnohospodárska politika Únie nastavená správne? Téma farmárov a ich problémov je v súčasnosti horúca, no vyžaduje si riešenie s chladnou hlavou. Vysokokvalitné a cenovo dostupné potraviny sú pre EÚ prioritou, rovnaký dôraz sa však kladie aj na plnenie zelených cieľov. Je možné predikovať, že poľnohospodárstvo nebude jediným sektorom, ktorý nebude zelenej politike EÚ stíhať a bude musieť prísť k ústupkom, alebo navýšeniu dotačných schém.
Stanislav Kučírek, predseda, Slovensko-poľská obchodná komora
Poľnohospodárska politika EÚ je nastavená zle, veľmi zle. Všetci zainteresovaní to vedia, lenže lobisti, ktorí sú prísne prihlásení práve na túto kapitolu EÚ, z toho nehorázne profitujú. Veď si len vezmime to číslo - tretina rozpočtu EÚ, to sú miliardy a miliardy.
Juraj Heger, riaditeľ, Vydavateľstvo Slovart
Úprimne som hlavne rád, že práve toto nemám na starosti ja. Neviem si predstaviť dokonalý systém, ktorý by ideálne reguloval takú rozsiahlu a komplikovanú oblasť. Cieľom by teda malo byť postupné zdokonaľovanie systému, čím nemám na mysli plošné a bezpodmienečné zvyšovanie dotácií.
Ján Sabol, člen, Generálna rada Združenia podnikateľov Slovenska
Poľnohospodárska politika EÚ je hrozná. Na jednej strane síce poľnohospodári dostávajú dotácie - na druhej strane sú ale zaťažovaní absurdným rozsahom regulačných povinností, zákazov a príkazov. To spôsobuje ich nekonkurencieschopnosť na svetovom trhu. Ďalším zásadným problémom je, že výška dotácií a ďalších podpôr je úplne iná v starých krajinách EÚ a v nových krajinách EÚ. Ak by sa podmienky pre našich poľnohospodárov vyrovnali (hoci aj úplným odbúraním dotácii), tak v prevažnej väčšine prípadov bez problému prevalcujú poľnohospodárov v západnej (starej) časti EÚ.
Peter Paška, CEO, Proact People Slovensko
Nenašiel som správnu odpoveď z uvedených možností. A tou je, že dotácie pre poľnohospodárov sú nastavené nespravodlivo, pokiaľ sa jedná o ich výšku a pomer na tržbách v porovnaní poľnohospodárov z východnej a západnej Európy. A treba podotknúť, že pre našich poľnohospodárov sú nastavené ešte horšie, ako v okolitých krajinách.
Tomáš Osuský, generálny riaditeľ, Hollen
Robert Spišák, predseda predstavenstva, AZC
Ján Ondruš, CEO, G. Lehnert
Karol Ponesz, Country Manager Slovakia, Mattoni 1873
Dušan Ďurík, advokát, Škubla & Partneri
Miloš Vašek, generálny riaditeľ, Dexis Slovakia
Ďalšie dôležité správy
