V ankete TREND Barometer sme sa pýtali respondentov, či sa slovenské hospodárstvo transformuje na znalostnú ekonomiku. Elektronicky hlasovalo medzi štvrtkom 8. júna 2023 a pondelkom 12. júna 2023 celkovo 49 vybraných osobností slovenskej ekonomiky.
Výsledky ankety a odpovede:
Áno, firmy už vo veľkom investujú do nových technológií a je to len otázka času
0
Skôr áno, len štát musí viac podporovať investície do vedy a výskumu
Mikuláš Gazda, predseda predstavenstva, Agendy
Skôr áno, pretože verejná správa musí podporiť ekonomické a inštitucionálne režimy v poskytovaní stimulov pre efektívne využívanie existujúcich a nových vedomostí v prospech podnikania. Vzdelávať a rekvalifikovať obyvateľov, aby mohli vytvárať, zdieľať a využívať poznatky znalostnej ekonomiky. Vytvoriť dynamickú informačnú infraštruktúru na uľahčenie účinnej komunikácie pre rozširovanie a spracovanie informácií. Vytvoriť účinný klastrový inovačný systém podnikov, výskumných centier, univerzít, konzultantov a iných organizácií. Tento nechať preniknúť globálnymi vedomosťami a prispôsobiť miestnym potrebám spolu s tvorbou novej technológie. Pričom práve verejná správa u nás je veľmi neefektívna.
Erik Maxin, zakladateľ, Maxin´s Group
Budúcnosť konkurencieschopnosti Slovenska je založená na základoch ekonomiky. Efektívna a transparentná podpora inovácií, výskumu a rozvoja pre ekonomické subjekty zo strany štátu sa vo forme rastu ekonomického napredovania vráti každému.
Martin Kultan, generálny riaditeľ, Dôvera zdravotná poisťovňa
Aj Slovensko sa transformuje na znalostnú ekonomiku. Len nech sa do toho príliš nemieša štát. A keď už, tak len odstraňovaním polien spod nôh.
Martin Jacko, managing partner, Lansky, Ganzger & Partner Rechtsanwälte
Transformácia na znalostnú ekonomika by mala byť našim ultimatívnym cieľom. Obávam sa však, že pri nedostatku záujmu a angažovanosti zo strany štátu (viď napríklad nedostatočné využívanie financií z plánu obnovy) hrozí, že sa nám tento cieľ vzďaľuje, ak nechcem povedať, že zatiaľ je iba našim zbožným prianím.
Martin Melišek, CFO, Softec
Transformácia už začala, problém je, že Slovensko ide rýchlosťou osobného vlaku a okolité krajiny sedia v rýchliku. Ak vláda nezačne skutočnú podporu rozvoja znalostnej ekonomiky, ešte viac sa zrýchli presun talentov za hranice a potom už ten rozdiel nebude možné zmazať.
Roman Kučák, CEO & co-founder, Anodius
Áno, slovenské hospodárstvo sa transformuje na znalostnú ekonomiku. V posledných rokoch sme svedkami rastúceho dôrazu na inovácie, výskum a vývoj a digitalizáciu. Slovensko sa aktívne podieľa na tvorbe a implementácii digitálnych technológií, ako aj na podpore startupov a malých a stredných podnikov. Zároveň sa zvyšuje dopyt po kvalifikovaných pracovníkoch so znalosťami v oblastiach ako IT, technológie, finančný sektor a kreatívne odvetvia. Táto transformácia je dôležitá pre zvyšovanie konkurencieschopnosti a dlhodobý ekonomický rast Slovenska.
Juraj Vozár, výkonný riaditeľ, Biomin
Chce to ale zásadnú zmenu prístupu. Ako zo strany štátu, tak ľudí. Čím skôr pochopíme, že toto je správna cesta a prispôsobíme tomu svoje myslenie a súvisiace kroky každodenných rozhodnutí, tým lepšie. Iná otázka je, ako veľmi nám ušiel vlak, resp. či ho vieme ešte dobehnúť. Aktuálne garnitúry akoby o tom nikdy nepočuli, hoci proklamácie sú farbisté, nutné potrebné kroky nevidieť. Len sa objektívne obzrime na posledné roky - našli ste jednu?
Stanislav Verešvársky, výkonný riaditeľ, DanubiaTel
Lebo tie pozitívne trendy a iniciatívy smerom k znalostnej ekonomike sú skôr frakcie, čiastkové, a niekedy aj izolované snahy jednotlivcov a organizácií, ktoré si uvedomujú dôležitosť tohoto procesu pre budúcnosť Slovenska, ako ucelený program či koncepcia vzdelávania, podpory vedy a výskumu zo strany štátu.
Robert Kopál, riaditeľ, Asociácia obchodníkov s cennými papiermi
Slovensko má šancu, avšak za podmienky, že to bude ako nevyhnutnosť vnímať široká verejnosť, politická elita a podnikateľská sféra.
Tomáš Osuský, generálny riaditeľ, Hollen
Jaroslav Šedivý, generálny riaditeľ a predseda predstavenstva, Danfoss Power Solutions
Marek Polic, garant projektov, KROS
Stanislav Hreha, predseda dozornej rady, Východoslovenská vodárenská spoločnosť
Ondrej Laciak, riadiaci partner, Laciak&Co
Skôr nie, keďže malé a stredné podniky príliš neinvestujú do inovácií
Robert Balheim, partner, Expense Reduction Analysts
Niektoré významné globálne firmy u nás už majú a niektoré oznámili založenie alebo rozšírenie vývojových centier na Slovensku. Pokiaľ však aj naše firmy so slovenskými majiteľmi nezačnú významnejšie investovať do vývoja, digitalizácie a nových technológií, tak naše šance transformovať hospodárstvo na znalostnú ekonomiku je nízka. Takáto transformácia by zvýšila aj šance návratu našich šikovných mladých ľudí ktorí študujú v zahraničí späť domov.
Miroslav Očenáš, CEO & founder, kvety.sk
Znalostná ekonomika a jej budovanie nie je vecou náhody, žiaľ, nie je to pre Slovensko aktuálna situácia. Posledné obdobie sme svedkami chaosu a nekompetentnosti. Zostáva len dúfať, že do rozhodovacích pozícií sa dostanú ľudia, ktorí majú skutočné schopnosti, nie len „silné“ hlasivky, „silácke reči“ a keď to nestačí, tak invektívy a urážky štvrtej cenovej... Schopnosť myslieť širšie ako na „svoju“ politickú budúcnosť - EGO a mať skutočnú víziu začať a naplniť transformáciu na znalostnú ekonomiku.
Peter Stadler, generálny riaditeľ a predseda predstavenstva, Wealth Effect Management
Transformácia predstavuje v realite veľmi komplexný pohľad na vec a veľa premenných, ktoré je potrebné splniť. Je potrebné mať dostatok kvalifikovaných ľudí, čo, žiaľ, Slovensko nemá a tým pádom je potrebné zvýšiť kvalitu vzdelania, alebo prilákať dostatok kvalitných ľudí zo zahraničia. V konečnom dôsledku je to všetko o ľuďoch, keďže aj ľudia, ktorí riadia tento štát, sa tak musia rozhodnúť, aby sa štát aj zapojil.
Lukáš Kmenta, country manažér pre Česko a Slovensko, HBS
Aby mohlo dôjsť k riadnej transformácii, je potrebné začať pri vzdelávaní a zabezpečení kvalifikovanej pracovnej sily, ktorá potom neodíde do zahraničia. To znamená byť schopný si ju udržať.
Dennis Fino, CEO, Barney studio
Zasekol sa rast a vývoj, vidím to na každom kroku. Firmy šetria a vývoj je drahý. Okrem toho, Slovensku naozaj chýba kvalifikovaná pracovná sila, ktorá za vidinou lepšieho života odišla do zahraničia.
Elena Kráľovenská, konateľka, Keis Media
Peter Markovič, dekan, Fakulta podnikového manažmentu, Ekonomická univerzita v Bratislave
Štefan Mácsadi, predseda, COOP Jednota Nové Zámky
Miloš Gloznek, projektový manažér, ŽSR
Jozef Bojčík, konateľ, Medi Cool
Branislav Rentka, CEO, m:zone
Tomáš Jančo, generálny riaditeľ, Pantheon Technologies
Nie, v krajine nie je dostatok kvalifikovanej pracovnej sily
Milan Černák, managing partner, RSM SK
Transformácii na znalostnú ekonomiku, žiaľ, bránia významné faktory ako slabá štátna podpora a nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily. To v spojení so slabým školstvom a odlivom šikovných mladých ľudí do zahraničia nedáva príliš veľkú nádej, že sa to v dohľadnej dobe zmení.
Adriana Škriniarová, spoluzakladateľka, Agapé Senior Park
Nemyslím si, že sa to v dohľadnej dobe podarí. Rast nám pred rokmi zabezpečoval ekonomický model založený na lacnej pracovnej sile a lákaní zahraničných investícií, ale to už nestačí. Investície do kvality vzdelávania a inovácií dlhodobo zanedbávame a skôr sa o tom len hovorí, ako reálne koná. Aj preto stále trpíme nedostatkom kvalifikovanej pracovnej sily.
Filip Tichý, partner, Grant Thornton
Posun k znalostnej ekonomike sa nekoná, a je to jeden z našich hlavných problémov súčasnosti. Pre posilnenie tejto transformácie robíme zúfalo málo. Základom sú investície do školstva, vedy a výskumu, ale tiež do motivácie firiem investovať do inovácií. V tomto smere je potrebné zásadne pridať, inak nám do budúcna ujde vlak a budeme mať vážne ekonomické problémy.
Juraj Heger, riaditeľ, Vydavateľstvo Slovart
Budujeme znalostnú ekonomiku krátením rozpočtov vysokých škôl, takže hlavným odborom, v ktorom naši absolventi často vynikajú, je pletenie bičov z netradičných materiálov. Môžeme dúfať, že zase raz budeme mať nezaslúžené šťastie a niečo ku nám špičkové technologické firmy pritiahne vo väčšom počte, ale budúca vláda by musela byť schopná spraviť mnoho zásadných strategických rozhodnutí, na ktoré popri žabomyších sporoch s kolegami v parlamente nemusí mať dosť energie.
Martin Šmigura, investičný riaditeľ, Wood&Company
O transformácii Slovenska na znalostnú ekonomiku počúvame už 20 rokov. Výsledkom je pokračujúci brain drain. Nie sme schopní vytvoriť konkurencieschopné školstvo, integrovať firmy do vzdelávania a ani ponúknuť uplatnenie pre schopných absolventov. Vina nepadá iba na školy, ale aj na politikov a tých, čo ich volia. Paradoxne vo veľa prípadoch ide o ľudí, ktorých deti utekajú do zahraničia.
Ivan Košalko, prezident, Podnikateľská aliancia Slovenska
Nevylučujem, že tu je určitý pokrok, ale už samotný fakt, že príliš veľa šikovných mladých ľudí (a nielen mladých) opúšťa túto krajinu ma nenapĺňa optimizmom.
Rastislav Kočan, managing partner, Go4insight
Bolo by to výborné, ale ideme presne opačným smerom. V našej krajine si nevážime vzdelanie ani učiteľov. Ak je plat učiteľa na základnej škole nižší ako pokladníka v samoobsluhe, niečo je zlé. Následky už cítime a budú ešte horšie.
Michal Hrabovec, prezident, Anasoft
Vzdelávanie sa nezlepšuje. Bez neho znalostnú ekonomiku nevybudujeme.
Mojmír Vedej, predseda predstavenstva a vedúci organizačnej zložky pre Slovensko, PREMIUM Poisťovňa
Reformy najmä druhej vlády M. Dzurindu (2002-2006) so silnou podporou ministra financií Ivana Mikloša, dávali výborné základy pre transformáciu našej ekonomiky smerom k znalostnej ekonomike. Je obrovskou škodou, že od roku 2006 sa reálne reformy socio-ekonomického prostredia na Slovensku v zásade zastavili a vždy zostali len vo verbálnych vyhláseniach politikov. Preto som veľmi skeptický ohľadom aktuálneho stavu a rozhodne našu ekonomiku nemôžem považovať za znalostnú. Zúfalo potrebujeme politikov, ktorí nebudú len verbálne deklarovať niečo (populisti?), ale reálne bez ohľadu na popularitu znovu naštartujú skutočné reformy v oblastiach vzdelávania, hospodárstva, financií, sociálneho, zdravotného systému atď. Žiaľ, od čias Dzurindu a Mikloša sme nič takéto na Slovensku nemali 🥴🥴.
Jan Sabol, člen, Generálna rada Združenia podnikateľov Slovenska
Rudolf Lukačka, konateľ, Relas
Robert Spišák, predseda predstavenstva, AZC
Anton Šnegoň, konateľ, Battal
Drahoslava Kovárová, konateľka, VerbaLex
Neviem/nevyjadrujem sa/Iné
Tomáš Lysina, partner, L/R/P advokáti
Znalostná ekonomika je pre rast akéhokoľvek hospodárstva kľúčová, už aj vzhľadom na to, že je primárne závislá na pokroku v oblasti transferu informácií a ich ďalšieho využitia. Keďže sa však netýka len jedného odvetvia v hospodárstve, výsledok jej pôsobenia záleží od množstva ďalších činiteľov, ktoré definujú, do akej miery je transformácia skutočne efektívna.
Peter Dostál, predseds dozornej rady, Aliter Technologies
Odpoveď je kombináciou všetkých ponúkaných možností. Určite sa raz v budúcnosti transformuje, ale kedy a či dosť rýchlo, bude záležať od podpory štátu, investícií do inovácií a dostatku kvalifikovanej pracovnej sily.
Ondrej Smolár, predseda predstavenstva, Soitron
Zatiaľ nevidím svetlo na konci tunela, ale stále je nádej...
Peter Jakubička, CEO, Across Private Investments
Čo sa týka firiem, prirodzene sa zefektívňujú a investujú do nových technológií v rámci konkurenčného boja a do rozvoja schopností svojich zamestnancov. Robia to bez ohľadu na stimuly od štátu alebo daňové úľavy v akejkoľvek forme. Na druhej strane štát dnes len veľmi pomaly napreduje v digitalizácii služieb občanom a adopcii znalostnej ekonomiky. Školstvo v súčasnom nastavení nie je schopné ekonomike dodávať kvalitnú pracovnú silu s potrebnými znalosťami a zručnosťami.
Miloš Vašek, generálny riaditeľ, Dexis Slovakia
Bol by som rád, ak by tomu tak bolo, ale zatiaľ skôr nie.
Dušan Ďurík, advokát, Škubla & Partneri
Ďalšie dôležité správy
