V ankete TREND Barometer sme sa pýtali respondentov, či by mal štát viac podporiť najímanie pracovníkov z krajín mimo Európskej únie. Elektronicky hlasovalo medzi štvrtkom 20. júla 2023 a pondelkom 31. júla 2023 celkovo 56 vybraných osobností slovenskej ekonomiky.
Výsledky ankety a odpovede:
Určite áno, firmy trpia akútnym nedostatkom pracovnej sily
Ondrej Smolár, predseda predstavenstva, Soitron
Otvorenie pracovného trhu nám môže len pomôcť. Aj tak už v tom veľmi zaostávame za okolitými krajinami.
Juraj Vozár, výkonný riaditeľ, Biomin
Je 1205 riešení danej demografickej situácie, ktorá už aj okolo zásadných profesií (napr. lekári) je kritická. Ide o jedinú cestu ako zachovať a udržať základné funkcionality štátu a systému. Bude si to na druhej strane vyžadovať aj adaptáciu a edukáciu nás. Pochopiť s nadhľadom, že inak to nejde, nám Slovákom bude trochu trvať. Začnime, prosím, hneď!
Renáta Kiselicová, konateľka, Centire
Mohli by sme cielene uľahčiť vstup na trh práce najmä profesiám, ktorých akútny nedostatok zároveň limituje rozvoj kľúčových sektorov priemyslu alebo verejných služieb, napr. profesie v zdravotníctve, celá oblasť IT, technológovia, operátori strojov, ...
Miroslav Kunsch, generálny riaditeľ, IPESOFT
Personálna vyprázdnenosť slovenskej ekonomiky je už vážny problém, a import pracovnej sily je jedine krátkodobé opatrenie, ktoré nám môže pomôcť. Je potrebné to otvorene komunikovať na spoločenskej úrovni - žiaľ, na Slovensku sa ešte dá vytĺkať politický kapitál z odmietania cudzincov (cudzie nechceme a svoje už nemáme).
Tomáš Osuský, generálny riaditeľ, Hollen
Slovensko starne a či chceme, alebo nechceme, čochvíľa bude viac farebnejšie (každý je vítaný, kto sa zapojí do pracovného procesu).
Ján Grajcár, konateľ, PCH servis
Pri súčasnom stave hromadného odchodu najmä mladých do zahraničia niet iného východiska, len vytvárať vhodné podmienky pre prijímanie zahraničných pracovníkov.
Tomáš Jančo, generálny riaditeľ, Pantheon Technologies
Pracovník by mal ale spĺňať určité kritéria adaptácie do lokálnej komunity, aby sa predišlo problémom, ktoré teraz postihujú západné krajiny. Uprednostniť treba vysoko kvalifikovaných pracovníkov.
Dušan Ďurík, advokát, Škubla & Partneri
Na spoločenské zmeny treba pružne reagovať. Otázne je, ako by to mal urobiť. Ak sa totiž štát príliš angažuje, môže to dopadnúť kontraproduktívne; najmä ak je na prvom mieste predvádzanie sa politikov a riešenie skutočného účelu je druhoradé. Vo všeobecnosti si myslím, že štát najlepšie pomáha, ak zavadzia čo najmenej a pôsobí skôr motivačne; v oblasti podnikania to platí zrejme najviac.
Lukáš Kmenta, country manažér pre Česko a Slovensko, HBS
Je všeobecný nedostatok pracovnej sily na trhu. V prípade pracovníkov z krajín mimo Európskej únie by som uvítal jednoduchšiu legislatívu a administratívnu náročnosť celého procesu.
Elena Kráľovenská, konateľka, Keis Media
Myslím, že celej ekonomike by prospelo viac pružného prístupu k potrebám podnikateľov aj záujemcom o prácu bez ohľadu na to, z ktorej krajiny prichádzajú. Po tých tri a pol roka pandémie, vojny na Ukrajine a energetickej kríze, kedy ceny všetkého prudko stúpajú, je najvyšší čas podporiť ľudí ochotných na Slovensku podnikať a pracovať.
Branislav Polák, Chief Inovation Officer, STARMEDIA Co
Moja dlhodobá skúsenosť, aj čo počúvam od všetkých zamestnávateľov okolo mňa, je jednoznačná - nie sú ľudia. Nie kvalifikovaní, ale žiadni. Nikto alebo málokto sa na pozície vôbec prihlási.
Erik Maxin, zakladateľ, Maxin´s Group
Slovenský priemysel dlhodobo bojuje s akútnym nedostatkom kvalifikovanej pracovnej sily. Preto vôbec nemusíme hovoriť o podpore štátu. Stačí, ak štát príjme opatrenia na zníženie administratívnej náročnosti a zvýšenie flexibility a efektivity štátnych procesov pri legalizácii zamestnancov tretích krajín. V neistých časoch potrebuje každá firma pružne reagovať na plnenie svojich objednávok a nemôže čakať na „legalizáciu“ svojho zamestnanca zo zahraničia pol roka, čo je dnes na Slovensku realita.
Roman Fila, výkonný riaditeľ, Wisdom Factory
V niektorých odvetviach a sektoroch dochádza k nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily, napríklad pri IT pozíciách. Priťahovaním pracovníkov z krajín mimo EÚ sa môže naplniť táto medzera v pracovnom trhu a podporiť rast ekonomiky.
Filip Tichý, partner, Grant Thornton
Pracovná sila z tretích krajín (napr. z Ukrajiny) je veľká príležitosť, ktorú treba využiť. Či už ide o nižšie „blue collar“ pozície alebo rôznych špecialistov (IT, veda a výskum), v mnohých sektoroch je veľký nedostatok pracovnej sily. Na Slovensku panuje voči takémuto kroku skepsa, ale mnohí si neuvedomujú, že na to, aby slovenská ekonomika rástla, nevyhnutne potrebujeme viac (produktívnych) ľudí. Vieme sa tiež veľmi ľahko inšpirovať inými krajinami, kde je imigračná politika cielená a má jasné pravidlá.
Peter Špoták, predseda predstavenstva, Maesta
Určite treba zjednodušiť a sprehľadniť celý proces. Nielen firmy trpia nedostatkom pracovníkov, ale aj štát, zdravotníctvo a podobne.
Marián Janočko, generálny riaditeľ, Eximbanka SR
V dlhodobom horizonte sa nevyhneme nájmu pracovnej sily mimo EU takže je dobré to pomaly a kontrolovane začať realizovať a postupne sa učiť a vyhodnocovať prínosy, ale aj negatíva.
Adriana Škriniarová, spoluzakladateľka, Agapé Senior Park
Pravdou je, že Slovensko pri súčasnej demografickej krivke potrebuje a v budúcnosti bude potrebovať ešte viac pracovníkov z tretích krajín. Nedostatkom ľudí však čelí viacero členov eurozóny, spoliehať sa preto len na ľudí z Únie nie je veľmi reálne. Keďže administratíva spojená s príchodom pracovníkov z tretích krajín je na Slovensku príliš zdĺhavá, zjednodušenie a urýchlenie procesov by bolo užitočným krokom štátu.
Martina Slabejová, výkonná riaditeľka, Americká obchodná komora v SR
S príchodom spoločností Volvo do Košíc a Bosh do Prešova vznikne v regióne východného Slovenska niekoľko tisíc pracovných miest. Pre región a jeho rozvoj je to obrovská príležitosť. Avšak, kde nájde región 4- až 7-tisíc pracovníkov? Sme schopní zaplniť tieto pracovné miesta ľuďmi zo Slovenska a krajín EÚ? Aktuálne kapacity krajiny naznačujú, že bez pracovnej sily z krajín mimo EÚ sa zamestnávatelia na východe nezaobídu. Ak sa však sústredíme iba na príležitosti, môžeme hovoriť o ekonomickom raste, kultúrnej a odbornej diverzite, legálnych kanálov pre migráciu, podporu lokálnych dodávateľov a zapojenie komunity. Štát v spolupráci so súkromným sektorom a samosprávou by mal pripraviť veľmi konkrétne opatrenia, aby tieto investície priniesli maximum v prospech regiónu a minimalizovali rozčarovanie a negatívne dopady. No a jedným z prvých krokov by mala byť iniciatíva zjednodušenia vstupu kvalifikovanej pracovnej sily na územie SR z krajín mimo EÚ.
Miroslav Očenáš, CEO&Founder, Kvety.sk
Už dávno to bolo veľmi urgentné. Štát predsa môže presne selektovať potrebné profesie, ktoré ekonomika potrebuje. Príklad Ukrajinci: tí, ktorí prišli dočasne do SR (lebo vojna) sa jednoducho zamestnajú - cez štatút utečenca. Alebo tí, ktorí tento štatút nemajú (prišli skôr, nie sú ešte po zlúčení rodiny apod.) a to sme mali viacerých, ktorých sme vybrali a plánovali zostať v SR trvalo, napokon odišli do iných krajín, lebo úplne iný proces a čakacie doby... Nechápem, že takto ľahkovážne prichádzame o hodnotných ľudí... Z pohľadu SR je pre nás dôležitejší človek, ktorý plánuje v SR zostať trvalo ako ten, ktorý sa chce čím skôr vrátiť, ak to situácia dovolí. Odstránenie tohto nesúladu by pomohlo, nehovoriac, že každý úrad im dá iné vysvetlenie s neistým koncom... O iných národnostiach ani nehovorím.
Martin Melišek, CFO, Softec
Na všetky kvalifikované pozície je stále ťažšie nájsť ľudí. Naši študenti a absolventi húfne odchádzajú do zahraničia a Slovensko sa tvári, že zahraničných pracovníkov nepotrebuje alebo nevie využiť a pritom všetci máme s nimi hlavne dobré skúsenosti.
Michal Hrabovec, prezident, Anasoft
Jaroslav Šedivý, generálny riaditeľ, Danfoss Power Solutions
Skôr áno, niektoré pozície nevieme obsadiť domácimi kandidátmi
Roman Kučák, partner, Anodius
Podpora najímania pracovníkov z krajín mimo EÚ by mohla priniesť rozmanitosť a obohatenie pracovného trhu, ale treba zvážiť aj dôsledky pre miestnych pracovníkov a ekonomiku. Dôležité je nájsť vyvážený prístup k otázke migrácie.
Juraj Heger, riaditel, Vydavateľstvo Slovart
Každý, kto hovorí nie, by mal brigádovať na poli alebo ako upratovačka.
Martin Sukupčák, konateľ, BCI-S&T
Z dôvodu konkurencie na pracovnom trhu je nutné, aby v nedostatkových profesiách bolo viac pracovníkov aj z iných krajín. Ich nedostatok umožňuje nárast miezd, ktoré nie sú pokryté rastom produktivity a zvyšuje náklady výrobcom. To nie je o ich väčších ziskoch, ale o nedostatku zdrojov na nové investície.
Peter Dostál, predseda dozornej rady, Aliter Technologies
V spoločnosti nevieme obsadiť mnohé pozície a ak sa správne nastaví imigračná politika, krajina môže z toho veľa získať. Mali by sme si brať príklad a učiť sa od krajín, ktoré majú roky skúseností s riadenou imigráciou.
Anna Hudáková, business & HR consultant
Myslím, že veľa firiem pociťuje v súčasnosti nedostatok kvalifikovaných pracovných síl, a preto popri zvyšovaní kvalifikácia domácich zamestnancov bude určite potrebné doplniť mnohých zamestnancov zo zahraničia, ale k tomu je zase potrebné pripraviť čo najskôr systém, ako sa budú môcť začleniť do pracovných tímov, a to nielen zo strany zamestnávateľov, ale aj štátu, ako napríklad jazyková príprava, podpora relokácií a podobne. Veľa príkladov vieme získať z iných krajín, kde už s touto diverzitou a inklúziou pracovnej sily pracujú.
Martin Volek, riaditeľ, Volis International
Štát môže pomôcť vyplniť pracovné miesta, ktoré nie sú obsadené domácimi pracovníkmi, čo môže viesť k ekonomickému rastu Slovenska.
Dennis Fino, CEO, Barney Studio
Máme otvorený pracovný trh. Prečo nie? Dajme šancu aj iným, ak chcú u nás žiť a podporovať naše podniky. Poďme do toho.
Marek Polic, garant projektov, KROS
Záleží od odvetví a pozícií. V niektorých už je aktuálne nedostatok kvalitných ľudí. Otázka je, či by nebolo z dlhodobého hľadiska lepšie podporiť vzdelávanie a rekvalifikovanie na potrebné pozície.
Mojmír Vedej, predseda predstavenstva, Premium Insurance Company
Štát (štáty) by mal(i) mať jasnú stratégiu, čo sa týka uplatňovania vysoko i nízko kvalifikovanej pracovnej sily z tretích krajín. Demografická tendencia Európy v stredno a dlhodobej perspektíve sa bez takéhoto riešenia (imigrácie ľudí z tretích krajín) viac ako pravdepodobne nezaobíde. Je len na nás, ako kvalifikovane a strategicky k tomu pristúpime, aby sme dokázali maximálne využiť pozitíva riadenej imigrácie (rôznymi podporami, sústredením sa na konkrétne profesie, vysokokvalifikované či iné, ktoré nám už dnes chýbajú, resp. vieme, že ich bude nedostatok, ale takisto aj umne a vizionársky začať riešiť demografický problém, ktorý nás čaká - systematické a, zdá sa že, nezastaviteľné starnutie našej populácie). Politicky neľahká téma, ale tomu problému sa nevyhneme jeho odsúvaním na ďalšie generácie.
Milan Černák, managing partner, RSM SK
V slovenskom hospodárstve, ale rovnako tak aj v ďalších krajinách EÚ, sú sektory, v ktorých z rôznych dôvodov trpíme nedostatkom kvalifikovaných pracovníkov. Keďže ide o nadnárodný problém, je jasné, že pracovníkmi z Únie tento nedostatok nedokážeme vykryť. Iná cesta ako najímanie pracovníkov z krajín mimo EÚ preto nie je. Ak chceme zostať konkurencieschopní, Slovensko ako štát musí celý proces ich prijímania zjednodušiť a spružniť.
Martin Šmigura, investičný riaditeľ, Wood&Company
Dnes bežne zamestnávame v službách, výrobe, či v zdravotníctve ľudí zo zahraničia, napríklad z Ukrajiny. Nevidím dôvod, prečo by sme nemohli rovnako postupovať aj pri iných krajinách mimo EÚ. Otvoriť pracovný trh je jedna z možností, ako vyvažovať extrémny nedostatok pracovnej sily v mnohých profesiách.
Jaroslav Mervart, riaditeľ, Chemosvit
Nedostatok pracovníkov (vo všeobecnosti) firmy pociťujú už viac rokov, a rieši sa to práve zamestnávaním pracovníkov z krajín mimo EU, a to najmä z krajín geograficky a hodnotovo blízkych. Ale aj v tomto prípade musia slovenské firmy prekonať veľmi veľa administratívnych prekážok, ktoré tento proces komplikujú. Nedostatok pracovníkov pociťujeme aj v odborne náročných profesiách, ale to je zas následkom toho, že vzdelávací systém na požiadavky firiem (tiež dlhodobo) nereaguje...
Karol Ponesz, country manager pre Slovensko, Mattoni 1873
V prvom rade by mal štát stimulovať návrat Slovákov zo zahraničia. Zároveň by mal podporovať zlepšovanie vzdelávania, aby sa cez zvyšovanie kvalifikácie a pridanej hodnoty zvyšovali aj mzdy. Podporovať prijímanie pracovníkov z krajín mimo EÚ by dávalo význam tak v sektoroch, kde máme akútny nedostatok pracovných síl a kde Slováci nejavia záujem o určitý typ práce, ako aj v oblastiach, kde by pomohli zvýšiť konkurencieschopnosť našich firiem.
Tibor Boťánek, riaditeľ, Simplea
Je zrejmé, že Slovensko už dnes umožňuje najímanie pracovníkov z krajín mimo EÚ. Aktuálne ich na Slovensku pracujú tisícky - niektorí vysokokvalifikovaní na manažérskych pozíciách, iní nízkokvalifikovaní ako vodiči autobusov, nákladných áut alebo ako robotníci v továrňach. Ak však majú konkrétni zamestnávatelia problémy s nedostatkom "domácich" zamestnancov, je dôležité, aby príslušné štátne inštitúcie pružne reagovali a poskytli im podporu.
Štefan Mácsadi, predseda, COOP Jednota Nové Zámky
Pavol Múdry, dlhoročný člen
Peter Jakubička, CEO, Across Private Investments
Branislav Rentka, CEO, m:zone
Miroslav Adamiš, riaditeľ, generálne riaditeľstvo pre preklad, Európska komisia
Miloš Vašek, generálny riaditeľ, Dexis Slovakia
Skôr nie, uprednostňujeme domácich uchádzačov
Stanislav Verešvársky, managing director, DanubiaTel
Mala by to byť len doplnková metóda riešenia zamestnanosti. Primárny by mal byť systematický prístup k riešeniu požiadaviek trhu práce a snaha dostatočne rekvalifikovať, vzdelávať a zamestnávať domácich nezamestnaných a tým, čo zamestnaní sú, ponúkať zvyšovanie kvalifikácie a kariérny postup. Ale to by som asi, pri mnohých populistických krokoch politikov, chcel priveľa.
Anton Šnegoň, konateľ, Battal
Marcel Vrátný, generálny riaditeľ, MH Teplárenský holding
Hana Nováková, generálna riaditeľka, Envi-pak
Rudolf Lukačka, konateľ, Relas
Určite nie, vôbec sa nám neosvedčili, zamestnávame len Slovákov
X
Neviem/Nevyjadrujem sa/Iné
Martin Kultan, generálny riaditeľ, Dôvera zdravotná poisťovňa
Štát nemusí nič podporovať. Stačí, ak odstráni polená spod nôh. A zamestnávatelia sa už rozhodnú.
Tomáš Lysina, partner, L/R/P advokáti
Štát by mal v prvom rade vytvoriť také pracovné podmienky, aby pracovný trh dokázal obsadiť svojimi občanmi, v druhom slede občanmi Únie a až po vyčerpaní týchto kapacít sa zamýšľať nad najímaním pracovníkov z krajín mimo EÚ. Takéto najímanie však nesmie dehonestovať podmienky domáceho trhu a ekonomicky ohrozovať domácich pracovníkov. Preto je na štátoch Únie, aby pracovno-právne vzťahy boli transparentne regulované.
Martin Choleva, CEO, Gardeon
Až vtedy, keď podnikatelia prestanú vnímať týchto ľudí ako lacnú pracovnú silu. Najskôr treba zabezpečiť, aby mali rovnaké finančné a pracovné podmienky a neboli zamestnávaní na úkor našich ľudí len preto, že sú ochotní pracovať za menšiu mzdu.
Martin Mittner, country manager, Nestlé Slovensko
Napriek tomu, že zamestnávatelia intenzívne spolupracujú so školami,či realizujú duálne vzdelávanie, dlhodobo pociťujú nedostatok kvalifikovaných pracovných síl. Štát by mal preto vytvárať priaznivé podmienky pre prijímanie zamestnancov z tretích krajín a zjednodušiť celý administratívny proces ich zamestnávania.
Ďalšie dôležité správy
