V ankete TREND Barometer sme sa pýtali respondentov, či by mala budúca vláda konsolidovať verejné financie. Elektronicky hlasovalo medzi štvrtkom 21. septembra 2023 a utorkom 26. septembra 2023 celkovo 57 vybraných osobností slovenskej ekonomiky.
Výsledky ankety a odpovede:
Určite áno. Ich výnosy sú nadpriemerne vysoké
Lýdia Eckhardt, majiteľka, Módny salón Lýdia Eckhardt
Anton Šnegoň, konateľ, Battal
Áno. Ale iba vo výnimočných situáciách
Mikuláš Gazda, predseda predstavenstva, Agendy
Predovšetkým je potrebné začať vyvodzovať trestnoprávnu zodpovednosť voči politikom za krivenie hospodárskej súťaže...
Stanislav Verešvársky, managing director, DanubiaTel
Každé mimoriadne zdaňovanie je nesystémový krok, ktorý v konečnom dôsledku deformuje daňový systém a ekonomické podnikateľské prostredie. Takže pre takýto krok by mal byť naozaj dobrý a opodstatnený dôvod.
Adriana Škriniarová, spoluzakladateľka, Agapé Senior Park
Takéto kroky by mali byť na stole len vo výnimočných situáciách. Zdravý bankový sektor je pre Slovensko mimoriadne dôležitý a mohli sme sa oň oprieť aj v čase finančnej krízy okolo roku 2009. Netreba zabúdať na to, že extra zdanenie by banky preniesli aj na klientov cez vyššie poplatky. A tiež na to, že banky majú zo zákona prikázané dosahovať zisk. Preto by som k tomu pristupovala len výnimočne a veľmi opatrne.
Martin Choleva, CEO, Gardeon
Stabilné a silné bankovníctvo je základom každej vyspelej krajiny. Ak by štát špeciálne zdaňoval banky, môže dôjsť k narušeniu stability celého bankového systému. Skôr by štát mohol s bankami hľadať spoločnú cestu, ako pomáhať klientom, ktorí sa dostali do ťažkých životných situácií a majú problémy splácať svoje záväzky.
Ján Majerský, managing director, Proma
Banky majú prirodzený finančný monopol na správu našich peňazí a preto sú aj kontrolované. V komunikácii s bankou sme nie raz cítili podmienky, ktoré musíte rešpektovať, nemôžte ich zmeniť, lebo majú monopol na správu vašich peňazí. Poplatky za ich služby považujem za nadpriemerné. Podnikajú s našimi financiami, čo je ich dôležitý výnos. Musíme však rešpektovať, že banky sú klasický podnikateľský subjekt a teda majú mať aj rovnaké podmienky na podnikanie ako iný podnikateľský subjekt, ktorý prirodzený monopol nemá a podniká v extrémne silnom konkurenčnom prostredí - napr. v stavebníctve. Dodatočný bankový odvod je ich daň za prirodzené monopolné postavenie v správe našich financií a podnikanie v priestore s veľmi malou konkurenciou.
Marián Búlik, finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko
Bankový sektor nežije vo vzduchoprázdne a jeho predstavitelia vedia, že k rastu zisku viedli mimoriadne okolnosti a nie osobitná podnikateľská šikovnosť. Preto si vedia predstaviť isté zdanenie mimoriadnych ziskov. Ešte lepším riešením by bola dohoda s vládou na využití peňazí na lepší prístup k úverom pre ľudí, ktorým nevychádza príjem na kúpu bývania. Je však dôležité, aby to štát neprehnal, pretože by to pocítili klienti a aj štát, keďže banky napríklad nakupujú väčšinu slovenského dlhu.
Drahoslava Kovárová, konateľka, VerbaLex
Jozef Hrabina, analytik a zakladateľ spoločnosti, GeopoLytics
Ondrej Laciak, riadiaci partner, Laciak&Co
Nie. Podmienky by mali byť pre všetky podnikateľské subjekty rovnaké
Martin Šmigura, investičný riaditeľ, Wood&Company
Každý nesystémový zásah vrátane špeciálneho zdaňovania vybraných sektorov je škodlivý. Platí to aj v prípade bánk, ktoré sú základom fungujúcej ekonomiky. Zvlášť keď hrozí riziko, že sa to môže v konečnom dôsledku obrátiť proti ľuďom a firmám v podobe vyšších úrokov alebo poplatkov.
Milan Černák, managing partner, RSM SK
Pre všetky subjekty by v trhovom hospodárstve mali fungovať rovnaké podmienky. Ja osobne by som skôr zatlačil na Národnú banku Slovenska ako regulátora tohto segmentu, aby svojimi nástrojmi zabezpečil lepšie užívateľské podmienky. Nemalo by sa to však diať pomocou daní.
Martin Melišek, CFO, Softec
Zisk bánk je potrebný na riešenie očakávaného zhoršenia splácania úverov súvisiaceho s nastupujúcou recesiou. Nekončiaca diskusia o dodatočnom zdaňovaní bánk nie je len špecialita Slovenska a je len ukážkou krátkozrakosti politikov, ktorí miesto úspor v rozpočte hľadajú cesty, komu zobrať peniaze. A následne pri hroziacom krachu bánk, ktorý zapríčinia, sa pasujú za hrdinských záchrancov bánk z peňazí, ktoré im prednedávnom vzali.
Ján Rollo, generálny riaditeľ a predseda predstavenstva, Prima Banka Slovensko – 2X!
Akákoľvek banková daň opäť zvýhodní zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk na úkor domácich bánk. A to by nemalo byť cieľom slovenskej vlády.
Karol Ponesz, country manager pre Slovensko, Mattoni 1873
V zásade to považujem za nástroj, ktorý deformuje trhový mechanizmus. Dlhodobé zdaňovanie špeciálnymi daňami môže zapríčiniť straty a odchod najmenších bánk a teda zhoršenie súťaže medzi bankami. Vo výnimočnom prípade a krátkodobo si to viem predstaviť, ale iba v rukách zodpovednej vlády.
Tomáš Jančo, generálny riaditeľ, Pantheon Technologies
Národná banka Slovenska by mala skôr lepšie kontrolovať bankový sektor. Pozrieť sa na postavenie banka-zákazník, kde mnohokrát už banky zabudli, na čo vlastne voľakedy vznikli a kto je na trhu zákazníkom. Takisto by sa mal dozor pozrieť na transparentnosť a oprávnenosť bankových poplatkov. Štát tlačí do bezhotovostných platieb, ale zákazníci nesmú byť v tomto vývoji rukojemníci. Čo sa často stáva, že jednoducho nemajú na výber a musia znášať zbytočné poplatky a často aj šikanu, či ponižovanie zo strany bánk.
Filip Tichý, partner, Grant Thornton
Úspech sa na Slovensku, žiaľ, neodpúšťa a zároveň sa zabúda, že vysoké zisky vždy súvisia s vysokým rizikom. Ak sa niekomu zdajú zisky bánk vysoké, tak je ideálny čas na vstup do tohto „nadmerne“ profitabilného sektora. Vďaka moderným informačných a digitálnym technológiám neboli bariéry na vstup do sektora finančných služieb nikdy také nízke. Treba byť akurát pripravený aj na to vysoké riziko.
Ivan Štefina, CEO, Repetito, 3peaks
Zvýšenie daňového zaťaženia bánk by bola jednoduchá matematika. Štátny rozpočet by sa síce navýšil o pár miliónov, ale v konečnom dôsledku by to zaplatili bankoví klienti. Navyšovanie úrokových sadzieb a bankových poplatkov by viedlo k menšiemu záujmu a celkovo k horšej dostupnosti bankových produktov. To by malo, samozrejme, za následok aj ďalšie spomaľovanie slovenskej ekonomiky.
Lukáš Kmenta, country manažér pre Česko a Slovensko, HBS
Úlohou štátu a centrálnej banky je tvoriť konkurencie schopné a stabilné trhové prostredie, kde voľný trh sám reguluje výšku úrokov komerčných bánk. Nie je teda na mieste zavádzať windfall tax, ktoré je v podstate prenesených sekundárnych zdanením ľudí a príjmom štátneho rozpočtu.
Pavel Nechala, advokát, Nechala&partners
Ľubivé opatrenie v konečnom dôsledku opäť zaplatia spotrebitelia. Štát by mal primárne hľadať dodatočné zdroje v efektívnom spravovaní, adresnom nakladaní a znižovaní personálnych nákladov, ktoré mala priniesť digitalizácia.
Marek Polic, garant projektov, Kros
Nevidím dôvod, prečo by sme mali robiť ďalšie rozdiely medzi podnikateľskými subjektami. Vytvárajme férové prostredie a zabezpečujme férové platenie daní a netrestajme úspešných.
Roman Kučák, partner, Anodius
Zdaňovanie bánk by malo byť spravodlivé a zohľadňovať ich príspevok k ekonomike, regulácii a sociálnym cieľom. Dôležité je vyvážiť konkurenčnú silu a stabilitu finančného sektora.
Igor Hornák, predseda predstavenstva, Factory 4 Solutions
Vysoké zisky bánk sú skvelé pre ekonomiku. Znamenajú rast hospodárstva a hlad po kapitále aj príchod konkurencie, ktorej sa na takom trhu oplatí podnikať a tým zvýšenie dostupnosti zdrojov aj ich zlacnenie. Politici nech sa začnú chovať zodpovedne, rozmyslia si populizmus a berú na vedomie, že majetok patrí občanom, nie im.
Peter Dostál, predseda dozornej rady, Aliter Technologies
Štát by mal svojou reguláciou zabezpečiť konkurenčné prostredie a nie nesystémovo zvyšovať dane.
Pavol Múdry, dlhoročný člen, IPI Slovensko
Špeciálnu daň by banky tak či tak preniesli na klientov. Už sme to zažili. Skôr by mal štát cez NBS tlačiť banky do znižovania poplatkov za vedenie účtov a ďalšie administratívne úkony v bankách. V iných krajinách EÚ sa to dá, u nás nie?
Dennis Fino, CEO, Barney Studio
Nemyslím si, že zdaňovať banky je pre ne fér, možno v naozaj exemplárnych prípadoch.
Robert Spišák, predseda predstavenstva, AZC
Peter Markovič, dekan, Fakulta podnikového manažmentu Ekonomickej univerzity v Bratislave
Richard Willmann, riaditeľ, crooce.com
Martin Guttman, managing director, Tuli.sk
Milan Drahoš, country manager pre Česko a Slovensko, Pepco
Elena Kráľovenská, konateľka, Keis Media
Jaroslav Šedivý, generálny riaditeľ a predseda predstavenstva, Danfoss Power Solutions
Štefan Mácsadi, predseda COOP Jednota Nové Zámky
Miloš Vašek, generálny riaditeľ, Dexis Slovakia
Anna Hudáková, business&HR consultant
Určite nie. Nadmerné zdanenie bánk by bolo pre Slovensko škodlivé
Erik Maxin, zakladateľ, Maxin´s Group
Zisky bánk sú na diskusiu, no zavedenie špeciálnych daní/odvodov pre banky môže mať negatívne dôsledky na celú ekonomiku. Vyššie zisky bánk spravidla znamenajú vyšší kapitál bánk, s ktorým môžu viac požičiavať a stimulovať ekonomiku. Podľa NBS je ziskovosť slovenských bánk v porovnaní s inými krajinami EÚ nízka, približne v najnižšej štvrtine. Je ale legitímne sa na banky aj poisťovne pozrieť hlbšie. Ak však existuje priestor pre zvýšenie daňového príjmu štátu , treba o ňom rokovať v prvom rade so sektorom a nie vykrikovať na predvolebných mítingoch.
Mojmír Vedej, predseda predstavenstva a vedúci organizačnej zložky pre Slovensko, Premium Poisťovňa
Treba pochopiť jednu základnú vec. Daň sa vždy premietne v cene produktu pre konečného spotrebiteľa. Neexistuje daň, ktorú platí „zo svojho“ podnikateľ. Vyberá ju vždy od klienta vo forme zvýšenej ceny produktu. Obdobného príkladu sme svedkami aj v poisťovníctve! Pri dani z neživotného poistenia, ktorá je vo výške 8 percent pri každom druhu neživotného poistenia a bola zavedená pred cca 4 rokmi. Pri jej zavedení sa mystifikovalo o tom, že to nebude mať vplyv na zvýšenie poistného / ceny poistiek. Samozrejme, že opak je pravdou a každého poctivého a zodpovedného človeka, ktorý si chráni svoj majetok poistením, penalizuje štát 8-percentnou daňou, aby potom ten istý „štát“ v prípade nejakej náhlej živelnej udalosti nakráčal pred kamery, v pozadí s povodňou poškodenými domami, a okamžite prisľúbil odškodnenie nepoistených poškodených, raz 20, inokedy 50 miliónov eur a podobne. Čo je to už za zvrátenosť, keď poctivých a zodpovedných občanov penalizujeme dodatočnou daňou, umelo im zvyšujeme reálnu cenu poistky, aby sme potom tú vybratú daň od poctivých / zodpovedných ľudí rozdali za jeden deň tým, ktorí sú v tomto smere nezodpovední?!! V konečnom dôsledku sa tí poctiví skladajú na škody aj tým ostatným… formou dane, ktorú potom „štát“ minie, ako sa mu zachce. Vo všeobecnosti platí, že zvýšenie daňového zaťaženia, dodatočné zdanenie, zvyšovanie sadzieb daní atď. nikdy nevedie k rozvoju podnikania, či už daného subjektu, alebo subjektov, ktorých sa to dotýka, ale ani celej ekonomiky. Zvýšenie daní bankám/poisťovniam má presne opačný efekt.
Róbert Kopál, riaditeľ, Asociácia obchodníkov s cennými papiermi
Osobitné zdanenie bánk by na konci zaplatili opäť len občania cez vyššie poplatky a úroky na úveroch.
Dušan Ďurík, advokát, Škubla&Partneri
Akékoľvek nesystémové opatrenie, vrátane „výnimočného“ zdaňovania možno považovať za narušenie právnej istoty. To odporuje princípom právneho štátu. Nepredvídateľné prostredie zároveň odradzuje investorov. Takže ak chceme byť chudobnejší, robme takéto nesystémové opatrenia. Ak ale chceme byť naopak bohatší, treba sa zamyslieť nad rozumne nastaveným, dlhodobo stabilným systémom; to si ale vyžaduje vyššiu mieru umu, ako je postačujúce na slaboduché populistické bludy.
Andrej Révay, prezident, Slovenská asociácia podnikových finančníkov
Zdaňovanie bánk zneužívajú niektorí politici a vytvárajú atmosféru, ako keby zisk a príjmy boli škodlivé. Zabúdajú ľuďom pripomenúť, ako to bolo pred niekoľkými rokmi, keď na Slovensku niekoľko bánk skrachovalo, na čo doplatili ľudia a firmy. Zabúdajú tiež povedať, že banky sú podnikateľské subjekty (výrazne regulované), ktoré hospodária s peniazmi firiem a ľudí, a že sú veľmi dôležité na chod ekonomiky a firiem. Pre Slovensko je veľmi dobré, aby tu bolo čo najviac takých podnikateľských subjektov vrátane bánk a štát by mal vytvárať podmienky na to, aby motivoval príchod takéhoto kapitálu na Slovensko namiesto toho, aby ho vyháňal. Keďže banky na Slovensku sa nevymykajú svojimi hospodárskymi výsledkami západným krajinám, ich zdaňovaním by sa dosiahol opačný efekt.
Miroslav Adamiš, riaditeľ, generálne riaditeľstvo pre preklad, Európska komisia
Branislav Rentka, CEO, m:zone
Neviem/Nevyjadrujem sa/Iné
Juraj Heger, riaditeľ, Vydavateľstvo Slovart
Myslím, že banky by mali mať iný daňový režim než bežné firmy, čo ale nutne neznamená, že majú automaticky platiť násobne vyššie dane. Dôležité je - pre obyčajné firmy aj pre banky - aby bol daňový systém predvídateľný a stabilný a nezaváňal len improvizáciou alebo zlomyseľnosťou.
Martin Mittner, country manager, Nestlé Slovensko
Nie, potrebujeme systémové riešenie. Podobné opatrenie bude mať za následok pravdepodobne zhoršenie dostupnosti a zníženie objemu úverov poskytnutých firmám či ľuďom vo forme hypoték. Jeho dopad preto môže byť veľmi negatívny aj na rozvoj a rast celej ekonomiky.
Tomáš Lysina, partner, L/R/P advokáti
Som toho názoru, že štát by mal preskúmať možnosť špeciálneho zdaňovania bánk. Takéto opatrenie by mohlo pomôcť udržať štátny rozpočet pod kontrolou a prispieť k stabilite ekonomiky. Dôležité by však bolo, aby boli banky zdanené na základe vopred premyslených a jasných princípov, z čoho by mohli byť financované rôzne projekty, na ktoré čaká slovenská verejnosť dlhé roky, napr. výstavba a rekonštrukcia nemocníc.
Jaroslav Mervart, riaditeľ, Chemosvit
Vo všeobecnosti by sa nastavené pravidlá nemali často meniť, neprospieva to trhu. Ak sa banky budú správať v štýle „náš zákazník náš pán“ a budú si v tomto smere aktívne konkurovať, tak mimoriadne zásahy by nemali byť potrebné...
Michal Rybárik, predseda, Telekomunikačná únia SR
Ďalšie dôležité správy
