V ankete TREND Barometer sme sa pýtali respondentov, či je potrebné obmedziť zrýchlené prijímanie zákonov bez verejnej diskusie. Elektronicky hlasovalo medzi štvrtkom 11. januára 2023 a pondelkom 15. januára 2024 celkovo 64 vybraných osobností slovenskej ekonomiky.
Výsledky ankety a odpovede:
Rozhodne áno. Skrátenie legislatívneho konania by mala vždy odobriť ústavná väčšina
Martina Slabejová, výkonná riaditeľka, Americká obchodná komora v Slovenskej republike
Pre stabilitu podnikateľského prostredia na Slovensku je kľúčová minimalizácia prijímaných zákonov v skrátenom legislatívnom konaní cez poslanecké alebo pozmeňujúce návrhy, znižovanie nadmernej regulačnej, ako aj administratívnej záťaže a prinavrátenie dôvery vo výkon inštitúcií nezávislého dohľadu. Organizácie združené v „Iniciatíve za právny štát“, ktorej sme súčasťou, vyjadrili opakovane nesúhlas a znepokojenie nad súčasným stavom legislatívneho procesu na Slovensku a s ním spojenými návrhmi, ktoré sú predkladané cez skrátené legislatívne konania. A napriek tomu, že nám zástupcovia súčasnej koalície na predvolebných diskusiách sľubovali, že sa nebudú správať rovnako ako ich predchodcovia, robia presne to isté aj v prípadoch, kde to nie je existenčne nutné. Vyjadrujeme teda obavu z negatívnych následkov návrhov prijatých cez skrátené legislatívne konanie. Takéto zmeny sú prijímané bez toho, aby zohľadnili názory a potreby tých, ktorých sa týkajú. Sú prijímané bez posúdenia ich vplyvu na hospodárstvo krajiny, podnikateľské prostredie, sociálnu súdržnosť, životné prostredie, verejnú bezpečnosť, ľudské práva, medzinárodné záväzky a iné relevantné aspekty. Tým sa porušuje nielen zásada právneho štátu, ale aj zásada demokratického a sociálneho trhového hospodárstva, ktoré sú zakotvené v Ústave Slovenskej republiky. Mrzí nás, že parlament sa tak stáva inštitúciou, kde na konci dňa nikto za nič nezodpovedá a veci sa dejú tak ako „treba“. Takéto konanie už naštrbenú dôveru z predchádzajúcich troch rokov neposilní.
Martin Melišek, CFO, Softec
Naše vlády v dlhšom období zneužívajú tento spôsob prijímania zákonov s cieľom zľahčiť si skutočné plánovanie legislatívy a obmedziť odbornú diskusiu. To len ďalej znižuje už teraz biednu odbornú úroveň našich zákonov, čo vidno aj na množstve opráv legislatívy. Až je čudné, pod aké návrhy sa politici bez hanby dokážu podpísať – zjavne si svoje meno vôbec nevážia. Regulácia ústavnou väčšinou sa mi zdá príliš striktná, ale je to otázka hľadania.
Mikuláš Gazda, predseda predstavenstva, Agendy
Predovšetkým je potrebné zmeniť politickú kultúru lebo obchádzaním legislatívnych procesov vláda dáva signál, že má moc a môže všetko...
Juraj Heger, riaditeľ, Vydavateľstvo Slovart
Zákony majú vznikať spôsobom, ktorý sa vyvíjal evolučne a dospel až do súčasného (teoretického) stavu - príslušný rezort navrhne zákon vo sfére svojej pôsobnosti, ostatné rezorty a zainteresované organizácie a inštitúcie sa vyjadria, rezort zoberie pripomienky do úvahy, v parlamente sa všetko doladí. Je buranské robiť to inak, ak nejde o kalamitný alebo inak urgentný stav.
Martin Šmigura, investičný riaditeľ, Wood & Company
Len nedávno sme boli svedkami, ako sa narýchlo schvaľovali Matovičove „atómovky“ a vieme, aké paškvily z toho vznikali. Aj preto nevidím dôvod, aby sa spôsob prijímania zákonov upravoval len preto, lebo to vyhovuje jednej alebo druhej strane. Aktuálne pravidlá majú svoju logiku a treba ich dodržiavať.
Peter Halász, konateľ, Jaga Group
Inštitút skráteného legislatívneho konania sa účelovo nadužíva. Zákonodarca ho ukotvil pre prípady ohrozenia ľudských práv a slobôd, bezpečnosti štátu, alebo keď štátu hrozia veľké hospodárske škody. Nič take teraz nenastáva.
Marek Polic, garant projektov, Kros
Jednoznačne áno. Pri všetkej úcte väčšina politikov je mimo praxe, mimo denno-dennej reality, čo má svoje výhody i nevýhody. Preto si myslím, že vždy by mala byť odborná diskusia a dokonca reálni odborníci by mali mať aj nejakú reálnu kompetenciu pri konečných rozhodnutiach.
Ivan Štefina, CEO, Repetito, 3peaks
Osobne vnímam túto situáciu ako veľmi nebezpečnú. Spôsob mocenského a neodborného vládnutia koalície nás vracia naspäť do 90. rokov. Zrušenie UŠP a avizované zmeny v NAKA sú len predvoj opätovnému zväzovaniu rúk polície a následnému zahladzovaniu káuz „našich ľudí“. Zrýchlené prijímanie takto dôležitých zákonov nemôžeme ako spoločnosť dovoliť.
Martin Sukupčák, konateľ, BCI-S&T
To, čo teraz predvádza Smer-SD a Hlas, nie je nič len znásilňovanie práva s cieľom zakryť trestné činy tejto partie z minulosti. Ako úspešný podnikateľ poctivo platím desiatky rokov dane, ktoré dnešná vládnuca skupina systematicky rozkrádala. Za obdobie takmer 30 rokov som zaplatil na daniach pár miliónov, ale doteraz som si nemohol dovoliť kúpiť byt v hodnote cca jedného milióna eur, zatiaľ čo pán Fico áno.
Robert Spišák, predseda predstavenstva, AZC
To, čo predvádzajú od r. 2020 slovenské vlády v tejto oblasti, je jednoducho drzé a hlúpe. Právny štát nie je stav, keď majú OČTK „rozviazané ruky“, ale stav, keď štátna moc dodržuje zákonmi stanovené pravidlá hry. No a to na Slovensku už (minimálne) štvrtý rok neplatí.
Jozef Hrabina, analytik a zakladateľ, GeopoLytics
Ide o ohýbanie ústavou stanoveného legislatívneho procesu, a tým pádom aj demokratických hodnôt v nej zakotvených.
Martin Kultan, generálny riaditeľ, Dôvera zdravotná poisťovňa
Skrátené legislatívne konanie je o slušnosti a o tom, či budeme ignorovať pravidlá. Vo väčšine prípadov vôbec nie je potrebné. Za posledné roky sa, žiaľ, stalo štandardným (arogantným) postupom, pričom zaklínadlo „lebo covid“ bolo len výhovorkou.
Stanislav Hreha, predseda dozornej rady, Východoslovenská vodárenská spoločnosť
Táto otázka tu mala byť za minulej vlády. Tí to robili vkuse. Zákony boli prijímané bez ladu a skladu a dokonca, keď bol zákon pripravený odborníkmi, poslanci počas rozpravy ho zmenili tak, že aj Ústavný súd rozhodol, že to bol nezmysel. Určite by tento proces nemal existovať, len vo výnimočných prípadoch, napríklad vo vojnovom stave alebo stave ohrozujúcom občanov Slovenska.
Ondrej Smolár, predseda predstavenstva, Soitron
Je veľmi smutné, keď zákonodarný zbor nedodržuje zákony. Podmienky pre zrýchlené legislatívne konanie sú dobre definované. Stačí dodržiavať zákon a nemusíme mať vôbec takúto diskusiu. To, že vláda a parlament opakovane ohýba výklad zákonov, je obrazom toho, že máme na Slovensku obrovské rezervy v „rule of law“.
Hana Nováková, generálna riaditeľka, Envi-pak
Prijímanie zákonov v zrýchlenom konaní významne obmedzuje priestor pre verejnú diskusiu, hľadanie najlepších riešení, vytvorenie stabilného a predvídateľného právneho prostredia. Parlament môže prijať zákony v zrýchlenom konaní, iba ak sú ohrozené základné ľudské práva a slobody, bezpečnosť štátu alebo hrozia hospodárske škody. Tieto kritéria však nie sú vždy napĺňané.
Pavol Múdry, dlhoročný člen, IPI Slovensko
Vláda ani poslanci nie sú vševedkovia, aj keby si to o sebe mysleli.
Miloš Gloznek, projektový manažér, ŽSR
Áno, jednoznačne ústavná väčšina, nie je predsa možné, aby si politické zoskupenia robili z ústavy trhací kalendár. Výnimky sú, myslím, definované aj v Ústave SR (vojna, živelné pohromy). Nie je tak možné použivať dané nástroje na krivenie ústav, resp. ukojenie politických ambícii určitej skupiny ľudí.
Peter Vilem, riaditeľ, Vema
Zákony sa nemajú vytvárať ako nástroj moci, zákony majú byť pre ľudí. Ak máme demokraciu, tak ju aplikujme a to, čo má platiť pre všetkých (najmä zákony), musí byť výsledkom odbornej diskusie. Zabudli sme, čo je podstatou diskusie. Bohužiaľ, uberáme sa takým smerom, že ten, kto má iný názor, je nepriateľ a je zlý. To sa často deje aj v parlamente a tí, ktorí by mali byť elitou spoločnosti, sú veľmi zlým príkladom pre celú spoločnosť.
Anna Hudáková, business & HR consultant
Štefan Mácsadi, predseda, COOP Jednota Nové Zámky
Miloš Vašek, generálny riaditeľ, Dexis Slovakia
Miroslav Adamiš, riaditeľ, generálne riaditeľstvo pre preklad, Európska komisia
Róbert Kopál, riaditeľ, Asociácia obchodníkov s cennými papiermi
Rudolf Lukačka, konateľ, Relas
Jaroslav Šedivý, generálny riaditeľ a predseda predstavenstva, Danfoss Power Solutions
Simona Bubánová -Tauchmanová, konateľka, CD-Creative Department
Martin Guttman, managing director, tuli.sk
Branislav Rentka, CEO, m:zone
Attila Danko, konateľ, IBG International Battery Group
Peter Stadler, generálny riaditeľ a predseda predstavenstva, Wealth Effect Management
Skôr áno. Prezidentka by mala častejšie vracať takéto zákony do parlamentu
Adriana Škriniarová, spoluzakladateľka, Agapé Senior Park
Áno, ale zo strany politikov. Pravidlá, ktoré upravujú, kedy je prípustné skrátené legislatívne konanie, považujem za dostatočné. Stačí ich len dodržiavať. Problém je v tom, že politici často zneužívajú tento inštitút vtedy, keď potrebujú urýchlene meniť zákony. A, samozrejme, každý zákon prijatý v rozpore s pravidlami, by mal byť vetovaný.
Jan Rollo, generálny riaditeľ a predseda predstavenstva, Prima banka Slovensko
Zrýchlené legislatívne konanie bolo vždy zneužívané, ale za vlády súčasnej opozície sa z neho stal v spolupráci s pani prezidentkou úplný štandard. A súčasná koalícia v ňom, bohužiaľ, pokračuje. Politika je jednoducho pokrytecká, „zlodej kričí chyťte zlodeja“, len sa občas vymenia role...
Pavel Nechala, advokát, Nechala and partners
Zákonná úprava limituje skrátené konanie, no žijeme v postfaktuálnej spoločnosti, kde sa pojmy vysvetľujú podľa účelu. Problémom nie sú právne inštitúty, ale prístup k ich využívaniu a spôsob ich interpretácie. „Pomalšie ďalej zájdeš“ alebo „šité horúcou ihlou“ si hovoríme odpradávna a mali by sme sa toho držať opäť.
Peter Jakubička, CEO, Across Private Investments
Tento inštitút má jasné pravidlá a mal by byť použitý iba okrajovo v núdzových situáciách. Jeho pravidelné zneužívanie prakticky každou vládou je flagrantné.
Lukáš Kmenta, country manažér pre Česko a Slovensko, HBS
Tvorba takej legislatívy nepodporuje demokratické princípy.
Tomáš Osuský, generálny riaditeľ, Hollen
V niektorých prípadoch je dobré mať možnosť prijať nové zákony zrýchlenou cestou, ale to, čo sa deje dnes, je urýchlené získanie beztrestnosti pre kumpánov súčasnej vlády. Slušným ľuďom musí byť z tejto situácie veľmi zle, avšak dúfam, že sa občianska verejnosť zmobilizuje a zabojuje o demokraciu.
Dennis Fino, CEO, Barney Studio
Myslím si, že áno, vďaka tomu zamedzíme zneužívaniu moci.
Ondrej Laciak, riadiaci partner, Laciak & Co
Peter Markovič, dekan, Fakulta podnikového manažmentu Ekonomickej univerzity v Bratislave
Peter Čavojský, partner, CLS Čavojský & Partners
Andrej Révay, prezident, Slovenská asociácia podnikových finančníkov
Karol Ponesz, country manager pre Slovensko, Mattoni 1873
Skôr nie. Hoci politici tento proces zneužívajú, obmedzenie by spôsobilo ešte viac škôd
Milín Kaňuščák, konateľ, Kami Profit
Lebo ak by bolo naozaj treba prijať zákon v období, keď je to naozaj nevyhnutné a potrebné, mohli by sme byť vnútorne zablokovaní. Som zato, že nie je treba nič meniť. Máme dostatok kontrolných mechanizmov pre zneužívanie systému, ako aj prezidenta.
Jozef Bojčík, konateľ, Medi Cool
Anton Šnegoň, konateľ, Battal
Rozhodne nie. Dôvody, prečo koalícia obmedzuje pripomienkovanie, sú legitímne
Ivan Harant, konateľ, MIP
Prečo ste túto otázku nepoložili počas vlád Matoviča a Hegera? Vtedy bolo skrátené legislatívne konanie bez diskusie bežnou pracovnou metódou.
Elena Kráľovenská, konateľka, Keis Media
Neviem/Nevyjadrujem sa/Iné
Oliver Moravčík, rektor, Slovenská technická univerzita v Bratislave
Každý zákon sa vyznačuje svojou špecifikou a nemyslím si, že by bolo vhodné kategoricky a rovnako postupovať v každom jednom prípade.
Martin Mittner, country manager, Nestlé Slovensko
Skrátené legislatívne konanie by sa malo využívať len v skutočne odôvodnených prípadoch, keďže neumožňuje dostatočný priestor na odbornú diskusiu. Práve tá zaručuje kvalitnejšie právne predpisy a umožňuje reflektovať požiadavky praxe. V neposlednom rade riadny legislatívny proces zahrňuje analýzy dopadov a vplyvov pripravovanej regulácie.
Martin Urban, generálny riaditeľ, Jungheinrich
Veľmi by som si želal, aby sa v politike zvýšila profesionalita a kultúra. Potom nebude potrebné iniciovať žiadne ďalšie legislatívne úpravy týkajúce sa prijímania zákonov a fungovania parlamentu.
Erik Maxin, zakladateľ, Maxin´s Group
Je nutné súhlasiť s tým, že sa krátené legislatívne konanie pri prijímaní zákonov využíva až príliš často, avšak faktom je aj to, že právny poriadok SR umožňuje využívať tento inštitút v zákonom predpokladaných situáciách. Tie sú ale definované pomerne všeobecne či neurčito, a preto takmer vždy tá skupina, ktorá je proti prijatiu navrhovanej právnej úpravy, tvrdí, že neboli splnené zákonné podmienky na skrátené konanie. A opačná skupina tvrdí, že splnené boli. Bez konkrétnej zmeny v zákone to doťahovanie bude pri každom využití tohto inštitútu.
Milan Černák, managing partner, RSM SK
Rozhodne je potrebné skoncovať so zrýchlenými legislatívnymi konaniami, na ktoré nie je zákonný dôvod. Súčasnú legislatívu, ktorá jasne vymedzuje prípady, kedy je skrátené legislatívne konanie prípustné, považujem za dostatočnú. Vládna moc to však príliš často zneužíva a postupuje zrýchlene aj v prípadoch, kedy je to evidentne v rozpore so zákonom.
Tomáš Lysina, partner, L/R/P advokáti
Zrýchlené prijímanie zákonov bez verejnej diskusie by mohlo viesť k rôznym negatívnym dôsledkom a to najmä s ohľadom na nedostatok verejnej podpory a legitímnosti konania. Bez zapojenia verejnosti v legislatívnom procese je zložité získať si dôveru občanov v tento proces. Verejná diskusia je priestorom na identifikáciu rizík spojených s názormi a potrebami zainteresovaných strán, ktoré by inak nemuseli byť zohľadnené. Je preto dôležité hľadať rovnováhu medzi rýchlou reakciou a zachovaním demokratických zásad.
Silvia Hallová, partnerka, Grant Thornton
Skrátené legislatívne konanie by sa malo využívať len vo výnimočných prípadoch. Za posledný rok vidieť, koľko takých zákonov bolo prijatých a koľko ich bolo treba následne opravovať z dôvodu, že ich pripraví hŕstka ľudí bez zohľadnenia verejnej diskusie a dopadov legislatívy na ďalšie oblasti života ľudí. Akosi poslanci zabúdajú, že slúžia Slovensku a nielen hŕstke priaznivcov.
Dušan Ďurík, advokát, Škubla & Partneri
Možno by jednoducho stačilo, ak by zákonodarcovia dôsledne dodržovali vlastné zákony. V danom prípade najmä § 89 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Vo všeobecnosti však zrejme platí, žiaľ, že kvalita zákonodarného procesu sa rokmi skôr znižuje. K zlepšeniu tohto stavu určite neprispievajú skrátené konania.
Ján Ondruš, CEO, G. Lehnert