V ankete TREND Barometer sme sa pýtali respondentov, či je zdaňovanie veľmi bohatých jedincov správnou vládnou politikou. Elektronicky hlasovalo medzi štvrtkom 27. júna 2024 a pondelkom 1. júla 2024 celkovo 48 vybraných osobností slovenskej ekonomiky.
Určite, ich príjmy nie sú produktívne a redistribúcia pomôže
Mikuláš Gazda, predseda predstavenstva, Agendy
Na takto položenú otázku sa dá na Slovensku odpovedať len áno. Áno preto, že vládni predstavitelia, ktorých príjmy sú neproduktívne a ich redistribúcia pomôže, zabezpečia zákonným spôsobom zdanenie svojich a rovnako aj poslaneckých oficiálnych príjmov do posledného centa. Toto je spravodlivé riešenie. Tak to predsa píšu im spriaznené médiá. Vychvaľujú, aké je to výborné riešenie pri stabilizácii rozpočtového schodku. Podľa ekonomickej praxe ale vyššie dane pre bohatých ako účinný spôsob na potlačenie nerovnosti nikdy nefungovali. Prax ukázala, že zdanenie bohatstva v Európe nikdy nepredstavovalo významný podiel príjmu, ako nástroja na zabezpečenie stability vládnych financií. Vyspelé štáty zdanenie majetku bohatých neaplikujú ani nemätú touto témou ľudí.
Stanislav Kučírek, predseda, Slovensko-poľská obchodná komora
Vo svete zbohatli a bohatnú hlavne na globalizácii. Teda treba nájsť rovnováhu medzi ekonomikou a spravodlivosťou. Zároveň kladiem otázku: veľmi bohatý jedinec - kto to definoval/definuje? Úradník? Politik? Na základe akých kritérií?
Áno, len treba nájsť rovnováhu medzi ekonomikou a spravodlivosťou
Karol Ponesz, Country Manager Slovakia, Mattoni 1873
Dôležitá je otázka, koho považuje vláda na Slovensku za bohatého. Ak to majú byť ľudia s príjmom v miliónoch eur, tak by to možno dávalo zmysel pri zabezpečení, že nenastane odlev ich kapitálu do krajín s nižšími daňami. Ak by sa malo jednať napr. o schopných manažérov s príjmom nad 100 tis. eur ročne, tak by to bolo trestanie za úspech v mene dodatočného zaplátania dier v rozpočte. Už dnes máme progresívny daňový systém. Každá takáto zmena by mala byť navrhovaná po dôkladnej odbornej diskusii.
Martin Šmigura, local partner, WOOD & Company
Je to v poriadku, no problémy Slovenska to nevyrieši. Skôr si myslím, že v aktuálnom stave to iba podporí snahu bohatých ľudí optimalizovať svoje daňové zaťaženie inde. Základom fungujúcej krajiny je silná stredná vrstva, podpora podnikateľského prostredia, efektívne riadený štát a kvalita vzdelávania. Tam, kde tieto piliere fungujú, majú bohatí ľudia oveľa viac motivácie platiť dane v domovskej krajine.
Lukáš Kmenta, country manažér, HBS pre CZ a SK
Je to práve o tej rovnováhe. Určitá miera solidarity je v spoločnosti žiaduca. Vlády túto „solidárnu daň“ zneužívajú k populistickým účelom ovplyvnenia davu.
Tomáš Osuský, generálny riaditeľ, Hollen
Nerád to hovorím, ale áno.
Dennis Fino, CEO, Barney Studio
Nie som za to, aby sa išli úspešní pranierovať za to, že sú úspešní. Ak sa ale nájde vhodný prienik, že síce bohatí budú platiť vyššie dane, ale zase sa im uľahčí niekde inde, napr. úľavou z byrokracie pri podnikaní a pod., tak som ZA.
Rudolf Lukačka, konateľ, Relas
Branislav Rentka, CEO, m:zone
Anna Hudáková, business & HR consultant
Anton Šnegoň, konateľ, Battal
Pavol Múdry, dlhoročný člen, IPI Slovensko
Pavel Smetana, člen predstavenstva, Universal maklérsky dom
Miloš Vašek, generálny riaditeľ, Dexis Slovakia
Michal Rybárik, predseda, Telekomunikačná únia SR
Drahoslava Kovárová, konateľka, VerbaLex
Nie, poškodí to tvorbu kapitálu a ekonomický rast
Adriana Škriniarová, spoluzakladateľka Agapé Senior Park
Myslím si, že nie. Za najväčšie riziko považujem nastavenie systému tak, aby daňové zaťaženie nebolo príliš vysoké a neodrádzalo od zarábania vysokých príjmov, investovania a podnikania. Je tiež otázne, kde je tá hranica príjmov, ktorá je už považovaná za nadštandard. Motiváciou podnikania je tvorba zisku, kde však už leží hranica príjmu z pohľadu spoločenskej zodpovednosti, je náročné určiť. Navyše, ľudia s vyššími príjmami už dnes platia z celej mzdy výrazne vyššie dane ako človek s priemernou mzdou.
Martin Cígler, CEO , Seyfor Slovensko
Zdaňovanie bohatých je evergreen, jeho efekt väčšinou nie je finančný, ale dokáže nahnať stranám voličov, ktorým tento argument imponuje.
Silvia Hallová, partnerka, Grant Thornton
Slovensko už má skúsenosť s pokusom o zavedenie vyššieho zdanenia pre bohatých jednotlivcov. Výsledkom bolo, že štát by vybral na daniach ešte menej, a preto tieto pravidlá zrušil ešte pred ich účinnosťou. Preto si myslím, že sadzba dane má byť rovnaká pre všetkých. Daň z milióna je vždy vyššia ako zo sto tisíc.
Tomáš Kalivoda, riaditeľ sekcie komerčného poistenia, Union poisťovňa
Bohatí prispievajú viac v prospech celospoločenského blaha už len tým, že ich daňový základ je vyšší. Aj to je princíp solidarity. Považujem ho za správny a fér. Progresivita zdanenia ide za hranicu tejto férovosti a vo finále môže dosiahnuť presne opačný efekt. Pretože ak práve jedinci s najvyššími zárobkami budú mať pocit neférovosti, prenesú svoju daňovú povinnosť inde alebo budú viac pozornosti venovať optimalizácii svojich daňových a odvodových povinností s cieľom ich výšku znížiť. A Slovensko tak príde nielen o extra daň od týchto ľudí a firiem, ale o celý daňový výnos zo segmentu, ktorý vie cez výšku odvedenej dane prispieť do štátneho rozpočtu najviac.
Martin Kultan, generálny riaditeľ, Dôvera zdravotná poisťovňa
Na dane je vždy dobré pozerať sa ako na štátom legalizovanú lúpež. A problémom Slovenska nie sú dane a ich výška, ale výdavky.
Igor Hornák, predseda predstavenstva, Factory 4 Solutions
Zdaňovať bohatých je populistická hlúposť, ktorá nakoniec skončí pri efektívnom zdaňovaní obyčajnej strednej vrstvy, ako to ukazuje napr. naša „milionárska daň“. Bohatnutie skutočne bohatých vzniká najmä trhovým precenením hodnoty ich majetku, ktorý slúži ako kapitál pre produkciu statkov v spoločnosti, jeho zdaňovanie je preto hlúposť. Hotovostné príjmy bohatých sú zdanené ako u každého iného. Dane má proporcionálne platiť každý, kto využíva služby štátu bez ohľadu na to, či je chudobný alebo bohatý, každý totiž dostáva od štátu rovnakú službu, väčšinou mizernú.
Miroslav Adamiš, riaditeľ, generálne riaditeľstvo pre preklad, Európska komisia
Keď sa budú mať dobre bohatí ľudia, tak sa budú mať lepšie aj chudobnejší ľudia, ktorých tí bohatí zamestnávajú.
Ján Ondruš, CEO, G. Lehnert
Trestať zvýšeným zdaňovaním niekoho za výnimočné výsledky dosiahnuté aj vďaka vynaloženej námahe a napriek riziku, ktoré je bežnou súčasťou skutočného podnikateľského života, je sťažením ďalšieho rozvoja - slúžiaceho obvykle aj ostatným - práve tých úspešných.
Andrej Révay, prezident, Slovenská asociácia podnikových finančníkov
Ján Sabol, člen, Generálna rada Združenia podnikateľov Slovenska
Jaroslav Šedivý, generálny riaditeľ a predseda predstavenstva, Danfoss Power Solutions
Ondrej Laciak, riadiaci partner, Laciak & Co.
Erik Maxin, zakladateľ, Maxin´s Group
Peter Čavojský, partner, CLS Čavojský & Partners
Určite nie, bohatí si nájdu spôsob, ako sa daniam vyhnúť
Martin Melišek, CFO, Softec
Dodatočné zdanenie je len snaha o diktovanie, komu koľko stačí a kto si koľko zaslúži. A to už sme veľmi blízko komunistickým pokusom a následnému ekonomickému fiasku. Hľadanie správneho nastavenia daňového systému je potrebné. V súčasnosti ide ale o hľadanie dodatočných zdrojov na neekonomické šafárenie vlád a zvyšovanie daní pod akoukoľvek zámienkou, a to vidíme skoro na celom svete, Slovensko nevynímajúc.
Stanislav Hreha, predseda dozornej rady, Východoslovenská vodárenská spoločnosť
Je to zaujímavé. Ak máme rovnaký meter, tak každý platí dane. Ak ich platia, tak nerozumiem, prečo ich treba ešte viac dodaňovať. Skôr kontrolovať, či naozaj odviedli za všetko dane. To je to isté ako špecializované súdy, prokuratúry a polícia. Sú to ľudia, ktorých treba takto riešiť inak, ako je napísané v ústave?
Iné/Nevyjadrujem sa
Tomáš Lysina, partner, L/R/P advokáti
Je to jeden z nástrojov na riešenie ekonomických nerovností a zabezpečenie dodatočných príjmov pre štát. Avšak, za nutné považujem upozorniť na potrebu veľmi opatrného prístupu. Nadmerné zdanenie bohatých môže viesť k odlivu kapitálu, čo by mohlo mať negatívny dopad na investície a ekonomický rast hospodárstva. Investori hľadajú stabilné a predvídateľné daňové prostredie, ktoré podporuje podnikateľské aktivity a inovácie, nie naopak.
Martin Fodor, CEO a zakladateľ, BizPartner Group
Zdaňovanie bohatých vnímam ako populistické riešenie, ktoré výborne znie a pravdepodobne krátkodobo prinesie požadovaný politický efekt, no očakávaný ekonomický cieľ to z dlhodobého hľadiska nenaplní, práve naopak - štátu to poškodí. Namiesto zdaňovania bohatých by bolo na mieste motivovať ich, aby do štátu a verejne prospešných projektov za prijateľných podmienok investovali. Som presvedčený, že keď nie každý, tak prevažná väčšina by chcela byť spoločensky prospešná a v očiach verejnosti pozitívne vnímaná. Problém však je úplne inde. Riešenie sa skrýva v efektivite nakladania s verejnými financiami, obmedzení korupcie, atď., čo veľmi súvisí s ochotou nechať sa zdaniť a odovzdať štátu časť svojich peňazí.
Dušan Ďurík, advokát, Škubla & Partneri
Potreba a vhodnosť určitej redistribúcie bohatstva v rámci modernej spoločnosti je už asi samozrejmosť. Na tomto základe je asi všeobecná zhoda. Nezhoda je v tom, či sa to má robiť na základe dôslednej ekonomickej analýzy (určiť čo najefektívnejší a najférovejší mechanizmus) a na základe spoločenskej zhody, ktorá je výsledkom predchádzajúcej konštruktívnej diskusie; toto je dosť náročný proces, ale jedine správny. Alebo sa stačí postaviť na barikády politického dogmatizmu a populizmu a tváriť sa jánošíkovsky; to je jednoduché, ale škodlivé a hlúpe. Netreba zabúdať, že aj bohatí ľudia sú súčasťou spoločnosti a majú svoje práva. V našej krajine máme historickú skúsenosť s tým, keď boli bohatí označení za verejných nepriateľov; nedopadlo to dobre, nielen pre tých bohatých.
Andrej Viceník, člen predstavenstva a vrchný riaditeľ Divízie firemného bankovníctva, VÚB
Som naozaj zvedavý na definíciu „veľmi bohatého človeka“ na Slovensku, ako aj na prípadný spôsob výpočtu tejto dane. Teória vcelku jasne hovorí, dokedy je daň motivačná a kedy už pôsobí kontraproduktívne. Nemyslím, že potrebujeme nové dane. Potrebujeme zlepšiť podnikateľské prostredie a atraktivitu Slovenska. A zďaleka nie len pre potenciálnych investorov.
Martin Kostič, riaditeľ, Emark
Treba si dať asi protiotázku - „je to správna politika z akého hľadiska?“ Je všeobecný trend vo vyspelých krajinách (napr. UK), že s nárastom príjmu stúpa daňové zaťaženie. Ak sú tieto finančné prostriedky použité, ako investícia do rozvoja krajiny, do jej konkurencieschopnosti a do blahobytu obyvateľstva, tak sa osobne prikláňam k tomuto smerovaniu. Ak sa však nachádzame v situácii, kde zásadne rastie zadlženosť krajiny a získané zdroje sa investujú do spotreby, prípadne nekoncepčne rozdávajú, tak sa toto opatrenie úplne míňa účinku z pohľadu prínosu pre bežného človeka.
Milín Kaňuščák, konateľ, Kami Profit
Zdaňovať by sa mala len efektivita a zisk. Zdaňovanie už zdanených príjmov z majetku vytvára pocit nespravodlivosti. Tej nespravodlivosti sa budú snažiť všetci dotknutí obchádzať. To môže v konečnom dôsledku poškodiť hospodárstvo krajiny a jej rozvoj. Preto som názoru, že je potrebné motivovať ľudí k investíciám do majetku v našej krajine. Pomôže to celej spoločnosti, to znamená, nám všetkým.
Róbert Kopál, riaditeľ, Asociácia obchodníkov s cennými papiermi
Treba hľadať vyváženosť medzi solidaritou a motiváciou.
Robert Spišák, predseda predstavenstva, AZC
Odpoveď je kombinácia c) a d). Navyše je to ešte aj veľmi nespravodlivé a hlúpe. Trestať úspešných sa nakoniec vždy v dejinách vypomstilo. A keď sme už pri tom, koľko je „veľmi bohatý“?
Ivan Štefina, CEO, Repetito, 3peaks, s.r.o., Považská Bystrica
Ďalšie dôležité správy
