Český premiér nedávno prisľúbil voličom vyrovnanie úrovne s nemeckými platmi v horizonte pár rokov, možno jedného volebného obdobia. Na Slovensku si s podobnou myšlienkou zatiaľ netrúfol vystúpiť žiadny politik. Sľub, pre ktorý vodca českej opozície odporučil premiérovi psychiatrické vyšetrenie, by bol v krajine pod Tatrami uveriteľný ešte menej.

V ankete TREND Barometer sme sa pýtali respondentov, čo si myslia o perspektíve vyrovnania úrovne slovenských miezd s tými európskymi. Elektronicky hlasovalo medzi štvrtkom 28. novembra 2024 a pondelkom 2. decembra 2024 dovedna 40 vybraných osobností slovenskej ekonomiky, biznisu a inštitúcií. Z nich takmer dve pätiny dúfajú, že k vyrovaniu dôjde o niekoľko dekád a rovnaký počet si myslí, že to pravdepodobne nebude nikdy. Odpovede a komentáre respondentov ankety publikujeme.

O niekoľko dekád, keďže ekonomický rast sa bude spomaľovať

Martin Urban, generálny riaditeľ, Jungheinrich
Som optimistom a verím, že napriek stagnácii v posledných rokoch sa nám v budúcnosti podarí zvýšiť produktivitu práce a konkurencieschopnosť našej ekonomiky, ktoré sú základnými predpokladmi pre zvyšovanie miezd. Dôležité pritom bude úspešné zavádzanie digitalizácie, automatizácie, inovácií a orientácia na znalostnú ekonomiku.

Tomáš Osuský, generálny riaditeľ, Hollen
V 1989 som bol presvedčený, že do 10 rokov dobehneme Západ vo všetkých oblastiach. Dnes vidím, že to bude ešte dlhá cesta. Máme na to predpoklady, sme pracovití, vieme sa prispôsobiť moderným technológiám, ale vzhľadom na negatívne politické reprezentácie nám odchádzajú mladí ľudia a tí, čo ostali, sú v skepse. Slovensko je potrebné resetovať a mentálne zmodernizovať, aby sme sa odstrihli od zaťažujúcich tém ako sú potraty, LGBT alebo tradičná slovenská rodina, a venovali sa progresu, modernizácii ekonomiky, reforme školstva na 21 storočie a priťahovali inteligentný kapitál. Potom to dáme.

Rastislav Podhorec, generálny riaditeľ, Eximbanka SR
Slovenské platy sa môžu vďaka európskym reformám zameraným na zvýšenie flexibility efektivity ekonomiky EÚ postupne približovať priemeru Únie, avšak úplná rovnosť pravdepodobne nenastane. To vidíme aj na Slovensku – existujú regionálne rozdiely v príjmoch ako dôsledok koncentrácie pracovných príležitostí a nedostatok kvalifikovaných špecialistov. Tieto faktory budú naďalej ovplyvňovať úroveň miezd na Slovensku v porovnaní s EÚ. Nedostatok vysokokvalifikovanej sily vytvára tlak na zvyšovanie miezd.

Filip Tichý, partner, Grant Thornton
Nič nie je fixne dané, záleží to od našich budúcich (politických) rozhodnutí. Slovenská ekonomika je malá a otvorená, a tak sa zmena kurzu (k lepšiemu alebo horšiemu) dá spraviť relatívne rýchlo. Ak budú vytvorené podmienky pre inovácie a rozvoj znalostnej ekonomiky, a teda najlepší ľudia budú mať dôvod zostať na Slovensku, tak to možné je.

Hana Nováková, generálna riaditeľka, Envi-pak
Riešenie tejto problematiky si vyžaduje komplexný prístup, ktorý zahŕňa:
- makroekonomické opatrenia ako je napríklad zníženie inflácie, stabilizácia cien energií, podpora domácich producentov,
- sociálne politiky, ako napríklad cielené sociálne programy pre zraniteľné skupiny obyvateľstva,
- zmeny v štruktúre ekonomiky, ako sú diverzifikácia ekonomiky či podpora inovatívnych odvetví
- a tiež je dôležité zvýšenie kvalifikácie pracovnej sily a jej prispôsobenie potrebám trhu práce.
Kombináciou vhodných opatrení a spolupráce zainteresovaných strán je možné dosiahnuť postupný nárast životnej úrovne a zníženie sociálnych nerovností.

Adriana Škriniarová, spoluzakladateľka Agapé Senior Park
Dohnať priemer EÚ je v krátkodobom horizonte nepravdepodobné, najmä vzhľadom na ekonomické rozdiely medzi členskými štátmi. Je to možné, ale vyžaduje to dlhodobú stratégiu v oblasti vzdelávania, podpory inovácií, investícií a regionálneho rozvoja. Tempo závisí aj od politických rozhodnutí a medzinárodných ekonomických podmienok.

Lukáš Kmenta, country manažér, HBS
Bohužiaľ, smutná realita, ale je k tomu aspoň nakročené snahou o reformu verejných financií.

Rovnakú odpoveď na anketovú otázku zvolili aj:
Andrej Révay, prezident, Slovenská asociácia podnikových finančníkov
Slávka Miklošová, generálna riaditeľka a členka predstavenstva, Komunálna poisťovňa
Štefan Mácsadi, predseda, COOP Jednota Nové Zámky
Miloš Vašek, generálny riaditeľ, Dexis Slovakia
Stanislav Hreha, predseda dozornej rady, Východoslovenská vodárenská spoločnosť
Peter Halász, konateľ, Jaga Group
Anna Hudáková, business & HR consultant

Pravdepodobne nikdy, krajina na to nemá predpoklady

Peter Dostál, predseda dozornej rady, Aliter Technologies
Nemyslím, že je dobré neustále sa porovnávať s krajinami, ktoré majú desiatky rokov náskok. Treba sa pozrieť na to, či rastie životná úroveň a či rastie v prevažnej väčšine regiónov a nie iba v Bratislave. Ak chceme naozaj dobehnúť vyspelé krajiny západnej Európy, mali by sme sa pozrieť, ako sa to podarilo napríklad Fínsku, a začať reformu školstva, štátnej správy a štruktúry hospodárstva. To však budú veľmi nepopulárne a v dnešnej dobe populizmu ťažko presaditeľné opatrenia. Okrem toho, výsledky uvidíme najskôr o desať rokov.

Juraj Sinay, člen výkonného výboru, Zväz automobilového priemyslu SR
História vývoja a výkonnosť ekonomiky nášho mladého štátu nevytvárajú predpoklady na vyrovnanie sa vyspelým ekonomikám EÚ v najbližších dekádach. Pritom je dôležité zohľadniť nestabilitu slovenského  politického systému v podstate od vzniku samostatného štátu.

Martin Kultan, generálny riaditeľ, Dôvera zdravotná poisťovňa
Stačí sa pozrieť na to, ako Slovensko bolo a je spravované, a iná možnosť ako „nikdy“ sa ani len netlačí na jazyk.

Stanislav Verešvársky, výkonný riaditeľ, DanubiaTel
Pri vládach, založených na populizme a korupcii Slovensko nikdy nebude schopné uskutočniť také ekonomické zmeny, ktoré by nás priblížili k úrovni vyspelej západnej Európy.

Igor Hornák, CEO, Factory 4 Solutions
Slovensko nemá predpoklady dohnať vyspelejšie krajiny. Má prebujnený štát, brutálne daňové zaťaženie, mizernú demografiu a všetko trochu talentovanejšie odchádza ešte pred dosiahnutím reprodukčného veku. A potichu odchádzajú aj firmy. K tomu sa pridáva mizerný imidž. A neexistuje väčšinové vôľa obyvateľstva s tým niečo urobiť.

Ivo Krpelan, CEO, PeWaS
Posledné dekády politického aj ekonomického vývoja jasne preukázali, že akákoľvek slovenská politická reprezentácia, ako aj zloženie slovenskej voličskej základne, nie sú schopné vytvárať vhodné predpoklady na zlepšovanie životnej úrovne slovenských domácností a približovanie sa ekonomickým ukazovateľom krajín západnej Európy.

Marek Polic, garant projektov, KROS
Verím, že sa to bude zlepšovať, ale dobehnúť iné krajiny pôjde asi ťažko. Oni nestagnujú, ale majú tiež ambície ísť ďalej a zlepšovať sa. Takže nebudú stáť a čakať na nás. Hlavne ak naše špičky neustále budú proti podnikaniu a budú mu hádzať jednu prekážku za druhou, tak sa nepohneme.

Martin Melišek, CFO, Softec
Rastúci dlh, demografický vývoj a zásahy vlády, ktoré zhoršujú podmienky podnikania – to je kombinácia, ktorá úplne zadusí ekonomický rast Slovenska na dlhú dobu. A keď k tomu pridám reformy, ktoré na rozdiel od nás robia okolité krajiny, naša konkurencieschopnosť bude rýchlo klesať. Takže sny o dobiehaní okolitých krajín zostanú snami a zasa je aktuálny vtip zo socializmu: „Nedobehneme ich, ani keď nám pôjdu oproti.“

Rovnakú odpoveď na anketovú otázku zvolili aj:
Ivan Štefanec, čestný prezident, Podnikateľská aliancia Slovenska
Jaroslav Šedivý, generálny riaditeľ a predseda predstavenstva, Danfoss Power Solutions
Lýdia Eckhardt, majiteľka, Módny salón Lýdia Eckhardt
Anton Šnegoň, konateľ, Battal
Jozef Bojčík, konateľ, Medi Cool
Drahoslava Kovárová, konateľka, VerbaLex
Miroslav Adamiš, riaditeľ, generálne riaditeľstvo pre preklad, Európska komisia

Určite nikdy, Slovensko je príkladom pasce stredného príjmu

Peter Markovič, dekan, Fakulta podnikového manažmentu Ekonomickej univerzity v Bratislave
Všetko závisí od toho ako zdeformujeme štatistiku, ktorá to bude vysvetľovať.

A rovnakú odpoveď zvolil aj:
Dušan Ďurík, advokát, Škubla & Partneri

Čoskoro, domáca ekonomika rastie omnoho rýchlejšie

Túto odpoveď na anketovú otázku vybral jediný respondent:
Ondrej Laciak, riadiaci partner, Laciak & Co.

Iné/Nevyjadrujem sa

Jaroslav Mervart, riaditeľ Chemosvit Chedos
Tie ceny sú už aj vyššie ako v krajinách EU. A tento zlý pomer cien a platov tu bude dovtedy, pokiaľ sa prioritou politikov nestane také nastavenie podnikateľského prostredia, kde sa oplatí podnikať! Úplne stačí vytvoriť také podmienky, ako v krajinách, s ktorými sa porovnávame. Podnikatelia a zamestnanci sa o všetko ostatné postarajú.

Karol Ponesz, country manager, Mattoni 1873
Predpovedať termín pre tento prípad seriózny manažér nemôže. Jedno je isté: ak budeme robiť rovnaké veci, budeme dostávať rovnaké výsledky. Ak chceme dosiahnuť niečo nové, musíme prijať nové prístupy. Čiže veľa záleží od toho, akú vládu budeme mať a ako bude spolupracovať so zamestnávateľmi na vytváraní podmienok pre rast miezd. Zrejme aj v tomto prípade platí: „Ak chceš niečo, čo si nikdy nemal, musíš robiť niečo, čo si nikdy nerobil.“

Michal Hrabovec, prezident, Anasoft
Slovensko dobehne mzdami priemer EÚ, keď sa EÚ rozšíri o krajiny s nižšími príjmami.

Tomáš Lysina, partner, L/R/P advokáti
Sen o nemeckých platoch a švajčiarskych dôchodkoch sníva Slovensko od svojho vzniku. Je však pravdepodobné, že Slovák pracujúci v Bratislave otázku výšky platu, ako aj dostupnosti príležitostí vníma celkom inak ako Slovák pracujúci v Humennom. Priemerná mzda na Slovensku vykazuje výrazné regionálne rozdiely a ich zmiernenie si vyžaduje dlhodobé strategické riešenia. Ak by sa k nim prirátali aj investície do vzdelania a inovácií, ako aj celkové zvýšenie konkurencieschopnosti Slovenska, sen o platoch vyspelých krajín EÚ by nemusel byť utópiou.

Erik Maxin, zakladateľ, Maxin´s Group
Dohnať priemer EÚ v mzdách je komplexný proces, ktorý závisí od viacerých aspektov, ako sú produktivita práce, ekonomický rast, reforma pracovného trhu i boj proti regionálnym rozdielom. Ak by Slovensko pokračovalo v aktuálnom tempe rastu miezd (tri až päť percent ročne), dobehnutie priemeru EÚ by mohlo trvať niekoľko desaťročí, pokiaľ sa nezmení dynamika ekonomiky. Ak sa pozrieme na krajiny, ktoré za posledné desaťročia významne dobehli priemer EÚ (napríklad Estónsko), kľúčom bolo strategické investovanie do inovácií, vzdelávania a digitálnej transformácie.

Juraj Heger, riaditeľ, Vydavateľstvo Slovart
S každým odvolaným odborníkom z ministerstiev a zo špecializovaných štátnych inštitúcií a s každým verným diletantom prijatým na ich pozície sa zvýši podiel šikovných ľudí v súkromnej sfére, ktorá v konečnom dôsledku vytvára hodnoty rozhodujúce pre rast miezd. Originálna zahraničná politika na všetky strany zabráni prílevu pracovníkov zo zahraničia, ktorí sú ochotní pracovať aj na nepopulárnych a horšie platených pozíciách, čo tiež zvýši priemerné mzdy. Štát dobre vie, čo robí.

Rovnakú odpoveď na anketovú otázku zvolil aj:
Robert Spišák, predseda predstavenstva, AZC