Vojna na Ukrajine a razantné kroky amerického prezidenta Donalda Trumpa znamenajú pre Európu povestný budíček burcujúci k novému prístupu k vlastnej obrane. Doteraz boli krajiny západnej a strednej Európy zvyknuté spoliehať sa na veľmoc za oceánom, tá sa však začala dištancovať. Nová doba si potom vyžaduje omnoho väčšie zapojenie vlastných kapacít aj finančných zdrojov starého kontinentu. Otázkou je, akým spôsobom by mali získať peniaze na dozbrojenie krajiny, ktorých voliči sú zvyknutí na značný sociálny komfort.
Na názor k tejto téme sa TREND opýtal vybraných predstaviteľov slovenského biznisu a ekonomického diania. V elektronickom hlasovaní medzi 21. a 24. marcom 2025 sa vyjadrilo dovedna 36 respondentov. Odpovede a komentáre väčšiny z nich publikujeme.
Pomocou vyššieho spoločného dlhu EÚ
Martin Urban, generálny riaditeľ, Jungheinrich
EÚ by mala mať ambíciu stať sa relevantným, rešpektovaným globálnym hráčom. Na to potrebuje silnú, akcieschopnú armádu, ktorú žiadna z európskych krajín nie je schopná vybudovať samostatne. Logickým krokom teda je postupovať spoločne, nielen v oblasti posilňovania obrany, ale aj jeho financovania.
Igor Hornák, CEO, Factory 4 Solutions
Jednou z mála úloh štátu je obrana a vymáhanie práva. Ak má mať Európa váhu ako partner vo vyjednávaniach, musí mať takúto kompetenciu. Pri rešpekte subsidiarity vo všetkých ostatných otázkach, obrana by mala byť na úrovni EÚ a jej financovanie taktiež. Spoločná obrana by mala zahŕňať jadrové odstrašenie, sily rýchleho zásahu schopné zasiahnuť kdekoľvek na svete, násobiče sily – špionáž, kybernetický boj, propagandu,... Štáty by sa mali rozhodnúť, či chcú do vojenského spoločenstva patriť, a ak nie, nebrániť ich, nech si ich vezme, kto si trúfne. Právo na samourčenie je krásna myšlienka, treba si ju ale vedieť obrániť.
Dennis Fino, CEO, Barney Studio
V USA je to tiež federálne riadené, nevidím dôvod, prečo to neriešiť na úrovni celej EÚ.
Rovnakú odpoveď na anketovú otázku zvolili aj:
Peter Markovič, dekan, Fakulta podnikového manažmentu Ekonomickej univerzity
Branislav Rentka, CEO, m:zone
Formuláciu odpovede „Zvýšením národného dlhu štátov“ vybral ako svoju voľbu jeden účastník ankety TREND Barometer:
Andrej Révay, prezident, Slovenská asociácia podnikových finančníkov
Znížením vládnych výdavkov v iných oblastiach
Stanislav Verešvársky, výkonný riaditeľ, DanubiaTel
Keďže sa otázka obrany krajiny javí ako nevyhnutná a ohrozenie ako reálne, je potrebné reštrukturalizovať výdavky štátneho rozpočtu tak, aby bolo z čoho obranu riadne financovať.
Marián Ráno, riaditeľ, Solidita
Vlády musia znížiť štátne výdavky, zrušiť nepotrebné ministerstvá, zrušiť populistické výdavky, na ktoré štáty nemajú. Napríklad v prípade SR zrušiť trináste dôchodky, plošné daňové bonusy, plošné sociálne príspevky, plošné energetické dotácie, šetrenie na štátnych obstarávaniach. Bez zníženia komfortu to nepôjde.
Martin Kultan, generálny riaditeľ, Dôvera zdravotná poisťovňa
Priestor na znižovanie zbytočných výdavkov je veľký.
Peter Štadler, generálny riaditeľ a predseda predstavenstva, Wealth Effect Management
To je ale hlavný kameň úrazu a veľmi neľahká úloha väčšiny, ak nie všetkých európskych krajín.
Karol Ponesz, Country Manager Slovakia, Mattoni 1873
V prvom rade si to vyžaduje odvahu a pevnú politickú vôľu. Vláda by mohla prehodnotiť svoj rozpočet, bez zníženia výdavkov v niektorých oblastiach to však nepôjde. Keby sme úzko spolupracovali s členmi NATO, tak by sa dali aktuálne, ale i navýšené investície využiť oveľa efektívnejšie ako je to dnes. Mohli by sa napríklad vytvoriť rôzne partnerstvá s privátnym sektorom. Každopádne to možné je, napr. počas studenej vojny vynakladali západné krajiny štyri až päť percent rozpočtu na zbrojenie.
Mikuláš Gazda, predseda predstavenstva, Agendy
Podľa prognóz Slovensko zvládne z ušetrených rozpočtových zdrojov zvyšovať výdavky na obranu o dve desatiny percenta HDP ročne.
Martin Melišek, CFO, Softec
Štátna správa vo všeobecnosti, nielen na Slovensku, potrebuje vyššiu efektivitu a zrušenie zbytočných výdavkov. Ušetrená suma by bez problémov pokryla potrebné zvýšenie vojenských výdavkov.
Rovnakú odpoveď na anketovú otázku zvolili aj:
Tomáš Jančo, generálny riaditeľ, Pantheon Technologies
Ján Ondruš, CEO, G. Lehnert
Robert Spišák, predseda predstavenstva, AZC
Miloš Vašek, generálny riaditeľ, Dexis Slovakia
Peter Halász, konateľ, Jaga Group
Ondrej Laciak, riadiaci partner, Laciak & Co.
Anna Hudáková, business & HR consultant
Nijako, nie je dobré zvyšovať výdavky na obranu
Jan Rollo, CEO a predseda predstavenstva, Prima banka Slovensko
Politici, ktorí podporujú masívny rast vojenských výdavkov aj trvalé financovanie Ukrajiny a jej armády, by mali voličom jasne oznámiť, že to bude na úkor ich životnej úrovne a budúcnosti. Nikto iný ako daňoví poplatníci to platiť nebude…
Peter Paška, CEO, Proact People Slovensko
Je ťažké odkliknúť nezvyšovanie výdavkov na obranu, keď tú našu celú odšikovali na Ukrajinu, a to bez náhrady. Neviem si však predstaviť ďalšie zvyšovanie zadlženosti a už vôbec si neviem predstaviť znižovanie výdavkov na zdravotníctvo a rozvoj, či na znižovanie sociálnych rozdielov... Dve percentá HDP preto musia stačiť.
Dušan Ďurík, advokát, Škubla & Partneri
Vnímam celú situáciu ako jav, ktorý patrí do predmetu psychológie davu. Tým davom je, povedzme, politická elita EÚ a členských štátov (asi väčšiny) a, samozrejme, aj veľká časť voličov. Tento dav podľahol presvedčeniu, že ak nebudeme bezhlavo zbrojiť, nepriateľ (Rusko) nás určite zničí. Lenže problém je v tom, že my sa zničíme sami – šialeným zbrojením na dlh (zaplatia naši potomkovia) v kombinácii so šialenou zelenou politikou a tvrdohlavým odmietaním surovín od „úhlavného nepriateľa“. Rusko nás nemusí napadnúť vojensky, my sa zničíme sami. A tým to Rusko poriadne vytrestáme, lebo stratí bohatý trh, na ktorom by mohlo slušne zarábať, ak by boli vzťahy normalizované a obchod by sa vrátil do predošlých zabehaných koľají. Treba ešte dodať, že (aj) panika zabíja.
Rovnakú odpoveď na anketovú otázku zvolili aj:
Ján Sabol, člen Generálnej rady, Združenie podnikateľov Slovenska
Drahoslava Kovárová, konateľka, VerbaLex
Lýdia Eckhardt, majiteľka, Módny salón Lýdia Eckhardt
Iné/Nevyjadrujem sa
Peter Dostál, predseda dozornej rady, Aliter Technologies
Roky ignorovaná obrana sa musí postaviť na nohy, tak, aby sme boli schopní odstrašiť prípadného nepriateľa a vyhli sa potenciálnej vojne. Na druhej strane je nevyhnutné začať znižovať a nie zvyšovať zadlženosť. V opačnom prípade na to doplatia naši potomkovia. Najlacnejšia je kolektívna obrana. Každá z foriem financovania má výhody aj nevýhody. Nemám jednoznačný názor na to, ktorou cestou sa vybrať.
Erik Maxin, zakladateľ, Maxin´s Group
Zabezpečenie financovania vyšších vojenských výdavkov v Európe je komplexná otázka, ktorá si vyžaduje kombináciu viacerých stratégií. Jednou je zvýšenie verejných výdavkov (rozpočtové presuny a vyššie dane). Ďalšou je spoločné financovanie v rámci EÚ a NATO – vytvorenie spoločného európskeho obranného fondu, kde by členské štáty prispievali podľa HDP. Podpora partnerstiev medzi súkromným a verejným sektorom (PPP projekty) je ďalšou možnou stratégiou, presne tak, ako to bolo pri infraštruktúrnych projektoch. Ruka v ruke s uvedenými stratégiami je zabezpečenie zvýšenia efektivity obranných výdavkov. Najefektívnejší prístup pravdepodobne zahŕňa kombináciu viacerých týchto metód.
Michal Ukropec, CEO, Twinzo
Investovať by mali aj firmy. Dlhé roky sa Európa hrala na to, že o slobodu bojovať netreba a investovanie do zbrojného priemyslu je niečo špinavé... Často vskutku aj je. Avšak európske firmy a banky majú voľné miliardové zdroje a mali by otvárať investičné fondy, ktoré sa na túto oblasť budú špecializovať. Nie je to iba o centrálnych peniazoch.
Oto Kravec, výkonný riaditeľ, Citadela & Trumpeter
Zabezpečiť financovanie vyšších vojenských výdavkov je v podstate otázka správneho marketingu – stačí ľuďom predať vojnu ako nevyhnutnú investíciu do vlastnej bezpečnosti. Ak vieme presvedčiť zákazníkov, aby zaplatili za predražený mobil, určite zvládneme odkomunikovať, prečo potrebujeme pár miliárd navyše na ich bezpečnosť, prevenciu, aby žiadna vojna ani nebola.
Adriana Škriniarová, spoluzakladateľka, Agapé Senior Park
Predpokladám, že najideálnejšou bude kombinácia viacerých zdrojov. Gro výdavkov by sa na celoeurópskej úrovni mohlo pokryť emisiou spoločných obranných dlhopisov podobne ako pri Pláne obnovy. Dôležitá však bude aj koordinácia vojenských nákupov a spoločné vojenské projekty, ktoré by mohli v konečnom dôsledky náklady ušetriť.
Lukáš Kmenta, country manažér, HBS
Vyrábať tento materiál v Európe. Nenakupovať ho mimo EÚ. Prinesie to pracovné miesta a tým aj vyššie odvody.
Anton Šnegoň, konateľ, Battal
Európske „elity“ pretláčajú len zvyšovanie vojenských výdavkov. A čo tak začať diplomatické rokovania s Ruskom ? Nebrali do úvahy jeho argumenty a výsledok sa dostavil. USA z konfliktu cúvajú a Európa sa hrnie do ďalšej veľkej vojny. Ale to tu už bolo v minulosti. Bohužiaľ úroveň politických „elít“ zodpovedá celkovému úpadku spoločnosti. Namiesto skutočných lídrov, ktorí si by uvedomovali dôsledky svojho konania, sú to bezradní táraji a skutočné riešenia problémov nahrádzajú veľkohubými vyhláseniami.
Marek Polic, garant projektov, Kros
Je mi smutno, že musíme riešiť financovanie obrany. Takto prudko vynakladať energiu, čas, peniaze a iné zdroje na niečo, čo nám život neurobí krajším, lepším. Je to veľmi smutné, ale realita je taká, akú sme si svojim konaním vytvorili.
