Jedno z opísaných zlyhaní byrokracie hovorí o nahradení cieľov – cieľom už prestáva byť vyriešenie nejakého problému, ale cesta k nemu. Prostriedok je povýšený na cieľ. Korupcia je negatívny sprievodný znak každej činnosti verejnej moci.

Korupciu ťažko exaktne merať, v brandži sa však uchytil vzťah od profesora Roberta Klitgaarda, ktorý hovorí, že priestor na korupciu sa zmenšuje zmenšovaním voľnosti v rozhodovaní a zväčšovaním transparentnosti. Čiže menšiemu priestoru na korupciu prospievajú prísnejšie pravidlá a väčšia informovanosť. Slovenská vláda má na svojom štíte výrazne napísaný boj proti korupcii. Ale varovné signály z praxe, že opatrenia vlády skĺzavajú do roly cieľa, nie prostriedku, sa množia.

Vodiči to poznajú – vláda ako protikorupčné opatrenie zaviedla presné mantinely na blokové pokuty. Chcela vyriešiť korupčné dohody policajtov s vodičmi. Asi sa to podarí, ale čo s cieľom, ktorým je bezpečnosť na cestách? Nikto normálny napríklad nevletí do protismeru zámerne. Iba šialenec, ktorý tým sleduje svoj egoistický cieľ a vedome ohrozí iných účastníkov dopravy. U normálnych vodičov je takáto situácia dôsledkom nepozornosti alebo nepoznania situácie v cudzom meste.

Po rozumnom zvážení by mal šialenec skončiť na mnoho rokov bez papierov a vystrašeného mladého vodiča by polícia mala galantne vrátiť do správneho pruhu. Ale ako to v praxi vyrieši policajt? Obaja dostanú pokutu 150 eur. Tabuľka nepustí. Policajt nemohol „svojvoľne“ posúdiť situáciu (stratil tak priestor na možné korupčné správanie), ale cieľ dostal poriadne na frak – šialenec sa vrúti v ústrety iným autám aj nabudúce. A peňaženka roztržitého vodiča je ľahšia zbytočne.

Transparentná byrokracia

Od 1. januára úrady zverejňujú zmluvy, faktúry a objednávky. Len máloktoré rozhodnutie Národnej rady SR narobilo toľko zlej krvi v samospráve. Úrady vidia len nekonečnú robotu, ktorú treba zaplatiť. Cieľ je správny: opatrenie má urobiť hospodárenie verejnej správy transparentnejšie a sťažiť korupčné správanie. No otázka je, či opatrenie samotné bolo správne, alebo lepšie by bolo iné.

Prax z miest, ktoré už pred 1. januárom zverejňovali zoznamy uzatvorených zmlúv a uhradených faktúr, totiž ukázala, že 99 zo 100 prípadov nezaujíma nikoho, lebo sú to bežné nudné prevádzkové zmluvy a výdavky. Zaujímavých je pár do roka, ktorých kópie – keď sú dostatočne presne opísané v zverejnenom zozname zmlúv – si záujemca poľahky vyžiada cez zákon o slobodnom prístupe k informáciám.

Problémom je neposkytnutie týchto zmlúv, ale to je iná téma. Zákon prikazujúci zverejňovať tieto zmluvy vyrobil horu administratívy – a ako poznamenali médiá, nepoužiteľnej, lebo úrady zverejňujú skeny dokumentov, s ktorými sa potom nedá ďalej analyticky pracovať. Výsledkom bude terabajtové smetisko, v ktorom investigatívny občan alebo novinár nenájde už vôbec nič. Cieľ – efektívnejšie používať verejné financie ostal kdesi v úzadí.

Ďalšou transparentnou bombou bude novela zákona o verejnom obstarávaní, ktorá je v legislatívnom procese v NR SR. Obsahuje fajn veci – napríklad zrušenie osobitných výnimiek pri obstarávaní neprioritných služieb – ale opäť aj také, ktoré robia z transparentnosti alergén. Napríklad povinnosť zasielať hromadu technickej dokumentácie na Úrad pre verejné obstarávanie (ÚVO). Nadávať budú opäť všetci: obstarávatelia – skenovači, úradníci na ÚVO, ktorým nával elektronických dokumentov zlomí väz a budú ho ignorovať. A opäť zásah mimo terča, ktorým je čo najlacnejšie obstarať čo najkvalitnejšiu komoditu.

Výberové konania na primátora?

Podľa prieskumov verejnej mienky, ktoré si dala urobiť opakovane Transparency International Slovensko, verejnosť ako najskorumpovanejšiu oblasť v samospráve vníma personálnu politiku. Zákony presne definujú, ktoré miesta musia byť obsadené výberovým konaním a ktoré nie. Zjednodušme množinu samosprávnych postov na samotný mestský úrad: výberovým konaním sa obsadzujú šéfovia odborov.

Priamo možno dosadiť obyčajných referentov. V Banskej Bystrici však krik opozície vyvolala priama nominácia prednostu, ktorého si vybral novozvolený primátor Peter Gogola (mal na to za zákona právo). Prekvapujúco, tento postup našiel kritikov aj v radoch protikorupčných aktivistov. Ale spovedné zrkadlo kladie opäť otázku na cieľ – tým je kompetentné fungovanie úradu v duchu väčšinového politického názoru obyvateľov mesta.

A potom prichádza otázka, kto je tvorcom verejných politík – ideí, ktoré vyhrali voľby – a kto iba ich kvalifikovaným realizátorom. Zákon však hovorí, že obyčajní referenti výberovým konaním prejsť nemusia (teda nemusia svoje kvality preukázať v súťaži s kvalitami iných uchádzačov), a ľudí z najbližšieho tímu tvorcov verejnej politiky degraduje na technokratov. No v praxi to vyzerá tak, že výberové konania na šéfov odborov sú formálne a referentské posty sú trafikami pre tety a bratrancov primátora.

Transparentnosť je vysoká hodnota vo verejnom živote. Je kyslíkom pre telo, aby dobre fungovalo. Ale transparentnosť je procesom, nie cieľom. Legislatívci by si to mali opakovať každý deň pred odchodom do práce.

Autor je politológ, poslanec mestského zastupiteľstva v Ružomberku.

Ilustračné foto na titulke - Maňo Štrauch