Teória hovorí, že verejnosť by sa mala cez transparentný účet politickej strany dozvedieť takmer všetko o jej financovaní a o pohyboch na účte. Realita je ale iná, každá strana si ale stupeň transparentnosti určuje zvlášť.
V niektorých prípadoch je ťažké zistiť, na čo sa peniaze z transparentných účtov politických strán použijú, prípadne odkiaľ naň smerujú. Ak to totiž neprezradí sám politik, verejnosť sa to iným spôsobom nedozvie. Upozorňuje na to vo svojej reportáži Televízia Markíza.
Systém transparentných účtov, ktorý pochádza z dielne strany Smer je nastavený tak, že je ťažké skontrolovať to, či na účte vyobrazená suma výdavkov zodpovedá reálnym nákladom. Príkladom je strana Smer, ktorá svoje pohyby na účte sú spájané s firmou JM Communication, za ktorou stojí hovorca strany Ján Mažgút. Premiér Peter Pellegrini vo financovaní strany problém nevidí. „Pevne verím, že sa neokrádame sami navzájom,“ povedal.
Počas uplynulého roka sa konali voľby dvakrát. V prezidentských Smer výrazne podporoval svojho kandidáta Maroša Šefčoviča. Neskôr boli voľby do Európskeho parlamentu. V oboch prípadoch išla väčšina platieb v najväčších sumách spomedzi politických strán účet firmy J. Mažgúta. Aká bola ich ďalšia cesta sa už verejnosť nedozvie.
Predseda Štátnej volebnej komisie Eduard Bárány, ktorý bol na svoj post nominovaný stranou Smer nevidí problém v presunoch veľkých súm z a na transparentné účty. Argumentuje, že z hľadiska politických strán ide o taktiku, ktorá má zabrániť tomu, aby konkurenčné politické strany na základe veľkosti vynaložených prostriedkov dokázali zistiť, na aký druh kampane budú určené. „Akonáhle uvidíte, čo a u koho si tieto strany objednali, poviete si, že sa uberajú týmto smerom,“ povedal E. Bárány.
Či už politická strana zverejní alebo nezverejní, komu peniaze ďalej posiela, je na rozhodnutí jej členov. Oba prístupy sú v súlade so zákonom.
