Možná príčina nehody ešte oficiálne nebola stanovená. Podľa médií loď v jednom okamihu údajne urobila prudký obrat, čo spôsobilo náhly presun nákladu, ktorý prepravovala. To mohlo byť príčinou toho, že sa začala nakláňať, naberať vodu a rýchlo sa prevrátila. Väčšinu cestujúcich tvorili študenti jednej strednej školy.
Záchranári pumpovali do vraku vzduch, no potápači mali na rozbúrenom mori a za zlej viditeľnosti problém dostať sa dovnútra.
„Nevidíme dokonca ani bielu farbu lode. Naši ľudia sa len dotýkajú trupu rukami,“ opísal situáciu podľa agentúry Reuters jeden z potápačov. V piatok sa im síce podarilo preniknúť do nákladného priestoru, ale ten je od miest určených pre cestujúcich dosť ďaleko.
K obetiam nešťastia v piatok pribudol aj zástupca riaditeľa strednej školy, ktorej žiaci v súvislosti potopením trajektu zomreli alebo sú nezvestní. Učiteľ Kang Min-kju, ktorý podľa agentúry AP sám patril medzi zachránených, sa obesil pred budovou telocvične na ostrove Čindo, v ktorej čakajú na nové informácie o záchranných prácach rodiny nezvestných.
Vyšetrovanie príčin katastrofy sa sústreďuje na správanie posádky vrátane možného neskorého povelu na evakuáciu, na zle zabezpečený nákladný priestor a aj na prípadnú chybnú konštrukciu plavidla. Loď však prešla všetkými bezpečnostnými prehliadkami a spĺňala aj podmienky na poistenie.
Zdroj: SITA/AP
Podľa agentúry Jonhap čelí 69-ročný kapitán I Čun-sok trestnému stíhaniu okrem iného kvôli údajnému zanedbaniu povinností v službe a porušeniam zákonov o námornej plavbe. V čase tragédie nebol pri kormidle on, ale tretí lodný dôstojník, čo však nie je pri plavbe takéhoto trajektu neobvyklé. Plavidlo podľa medializovaných informácií opustil medzi prvými. Prokuratúra už požiadala súd o vydanie zatykače na kapitána a na ďalších dvoch členov posádky.
Kapitán i spoločnosť, ktorej loď patrí, sa síce ospravedlnili, no rodičia detí sú rozhorčení postupom posádky. Vyšetrovatelia si odniesli zo sídla lodiarskej spoločnosti Čchonghečin v Inčchonu všetky dokumenty týkajúce sa plavidla.
Firma prevádzkuje päť lodí a vlani vykázala stratu v prepočte vyše pol milióna eur. Patrí dvom synom majiteľa inej lodnej spoločnosti, ktorá skrachovala v roku 1997.
Plavidlo bolo vyrobené v Japonsku v roku 1994 a lodný prepravca naň nechal pristavať tri poschodia kabín. Toto rozšírenie bolo urobené v rokoch 2012 a 2013; hmotnosť plavidla sa tak zvýšila o 187 ton a kapacita na prevoz osôb o 117 miest. Vo chvíli stroskotania bolo na lodi miesto pre 921 ľudí. Britský odborník na stavbu lodí Ian Winkle agentúre AP povedal, že podobné prestavby plavidiel sú bežné. Stabilitu taká úprava nemohla podľa neho príliš ohroziť.
Vyšetrovanie sa zameriava aj na prepis konverzácie posádky s dispečermi. Vyplýva z neho, že kapitán najmenej o pol hodinu zdržal evakuáciu pasažierov. Medzi 8.48 a 8.49 miestneho času urobila loď prudký obrat, ale zatiaľ nie je jasné, či išlo o manéver posádky nebo či na to mal vplyv vonkajší faktor. O 9.00 loď vyslala tiesňové volanie a pozemní riadenie o päť minút neskôr odporučilo, aby sa ľudia pripravili na opustenie lode a obliekli si záchranné vesty. Člen posádky na to odpovedal, že „sa ľudia pohybujú s problémami“. Na lodi zaznela výzva k evakuácii až o pol hodiny neskôr. Na palube bola 29-členná posádka, z ktorej sa zachránilo 20 ľudí.
Zdroj: SITA/AP
Kapitán stroskotaného trajektu prehovoril o okolnostiach evakuácie, ktorú podľa médií nariadil príliš neskoro. Po výsluchu na polícii pri vystúpení pred televíznymi kamerami povedal, že s rozkazom na opustenie plavidla váhal kvôli tomu, že oceán bol v mieste nehody veľmi studený a on sa bál, že pasažierov na voľnom mori strhnú silné prúdy.
Kapitán I Čun-sok sa v sobotu znova ospravedlnil cestujúcim a rodinám obetí a opísal i to, čo havárii predchádzalo. „Vydal som inštrukcie o trase, potom som na krátko odišiel do spálne a potom sa to [potápanie lode] začalo,“ povedal so sklonenou hlavou. „Prúd bol veľmi silný, teplota oceánu bola nízka, domnieval som sa, že keď ľudia opustí loď bez rozvahy, ak nebudú mať na sebe záchranné vesty nebo aj keď ich budú mať, že ich môže prúd strhnúť.“
Podľa kapitána vo chvíli, keď sa začal trajekt potápať, neboli na mieste žiadne záchranné ani civilné lode, ktoré by cestujúcim mohli pomôcť.
Potápačom sa v sobotu podarilo nájsť tri telá, ktoré zbadali za okienkom jednej z kajút, nedokázali ich však dostať von.
Aktualizované 19. apríla 2014 o 13.55:
Podľa juhokórejských úradov sa zatiaľ našlo 32 mŕtvych tiel. Celková bilancia obetí však zrejme bude mnohonásobne vyššia, pretože takmer tristo pasažierov je doteraz nezvestných.
Prokuratúra oznámila, že tretia palubná dôstojníčka, ktorá trajekt riadila v čase nehody, bola na danej trase nováčik a plavidlo v týchto vodách nikdy predtým neriadila. Podľa vyšetrovateľov sa 25-ročná žena dostala ku kormidlu kvôli meškaniu linky spôsobenému hmlou, a to v oblasti, ktorá je pomerne nebezpečná vzhľadom na množstvo malých ostrovčekov a silné prúdy.
Príbuzní nezvestných, z ktorých veľkú časť tvoria študenti strednej školy z predmestia Soulu, už strácajú trpezlivosť a žiadajú, aby záchranári postupovali rýchlejšie a dostali vrak lode na hladinu, napísala agentúra Reuters. Server BBC však citoval jedného z vedúcich záchrannej misie, podľa ktorého vyzdvihnutie lode môže trvať „jeden alebo dva mesiace“.
Zdroj: SITA/AP
Aktualizované 20. apríla 2014 o 19.50:
Námorných odborníkov mätie hlavne to, prečo kapitán tak neskoro nariadil evakuáciu a radil cestujúcim, aby zostali v kabínach, hoci je tento krok v úplnom rozpore so štandardnými núdzovými postupmi, napísala agentúra AP.
Evakuácia môže byť veľmi chaotická a nebezpečná a medzi námorníkmi sa ctí základný princíp, že i poškodené plavidlo môže byť tou najlepšou záchrannou loďou. Pre trajekty ako bol Sewol však toto pravidlo neplatí – za určitých okolností sa totiž môžu potopiť veľmi rýchlo, preto je zásadne dôležité v prípade akýchkoľvek problémov pripraviť cestujúcich na možné opustenie lode.
Napriek tomu, že kapitán trajektu bol veľmi skúsený, čakal s nariadením evakuácie pol hodiny od chvíle, keď sa loď začala nebezpečne nakláňať. Pasažieri predtým dostali inštrukcie, aby sa zdržovali v podpalubí.
„Keby im nepovedali nič, zrejme by všetci vyšli na palubu, aby zistili, čo sa deje,“ tvrdí Mario Vittone, bývalý vyšetrovateľ americkej pobrežnej stráže. Prvú časť evakuačného postupu by tak cestujúci urobili sami od sebe.
Kapitán I Čun-sok pracoval na mori najmenej 40 let, riadil trajekty i nákladné lode a na trase na ostrov Čedžu plával osem rokov, najmenej desaťkrát mesačne. Po svojom zatknutí sa ospravedlňoval rodinám cestujúcich, zároveň ale svoj postup obhajoval – voda na mieste havárie vraj bola taká studená a prúdy také silné, že by to ohrozovalo ľudí.
Podľa odborníkov také vysvetlenie nemá logiku. Kapitán mohol ľudí zvolať na palubu, aj keď si nebol istý, či bude treba loď evakuovať. Podľa bývalého šéfa americkej pobrežnej stráže Thada Allena mal kapitán urobiť dve veci: „Neustále sa pokúšať loď zachrániť, ale zároveň zmierniť riziko straty životov tým, že sa pasažieri pripravia na opustenie plavidla.“
„Jednoducho mohol zmeniť rozkaz, keby sa loď nakoniec nepotápala. V najhoršom prípade by museli cestujúci strpieť niekoľko minút nepohodlia, keď by stáli napchatí na palubách,“ tvrdí Vittone.
Aj keď stále nie je jasné, čo potopenie trajektu Sewol spôsobilo, musel si vraj byť kapitán vedomý rizík vyplývajúcich z naklonenia lode. Ak sa totiž dostane voda na paluby, kde sa prevážajú automobily, postupuje potápanie rýchlejšie. Pri určitom uhle náklonu sú navyše nepoužiteľné záchranné člny a ľudia vnútri sa nemôžu dostať von, pretože steny sa z ich pohľadu stanú stropmi.
Kórejský inštitút moreplavby si v štúdii z roku 2003 všimol problémy, s akými prebiehajú evakuácie lodí. Ľudia bývajú zmätení, nedokážu sa rýchlo orientovať a evakuácia väčšinou trvá oveľa dlhšie ako predpokladajú evakuačné plány.
Zdroj: SITA/AP
Rovnaká štúdia uvádza aj názorný príklad – evakuáciu vysokorýchlostného trajektu v Lamanšskom prielive v roku 1995. Evakuovať 308 cestujúcich vtedy trvalo hodinu, hoci bolo priaznivé počasie a denné svetlo.
Podľa Allena aj na mori možno použiť sedliacky rozum – ak sa situácia zhorší natoľko, že zachraňovať loď už nemá zmysel, musí sa urobiť všetko pre záchranu cestujúcich. „Pokiaľ si určitý čas mysleli, že môžu loď stabilizovať, tak robili to najlepšie v záujme svojich pasažierov,“ myslí si Allen. „Ale vo chvíli, keď si uvedomili, že loď je v skutočnom nebezpečí, mali začať okamžite konať a dostať ľudí do záchranných člnov.“
Doteraz najväčším nešťastím v Južnej Kórei bolo potopenie trajektu v roku 1993, ktoré si vyžiadalo 292 obetí.
Aktualizované 21. apríla 2014 o 10.05:
Juhokórejské úrady zadržali ďalších štyroch členov stroskotaného trajektu Sewol. Dôvodom sú obvinenia zo zlyhania pri ochrane cestujúcich. V pondelok o tom informovala agentúra AP. Juhokórejská prezidentka Pak Kun-hje podľa agentúry AFP prirovnala postup niektorých členov posádky k vražde.
„Činy kapitána a niektorých členov posádky sú úplne nepochopiteľné, neprijateľné a porovnateľné s vraždou,“ vyhlásila prezidentka.
