Top udalosti v energetike: Štátny SPP sa konečne prestal dusiť vlastnou stratou

Nový manažment štátnych plynárov otočil stratový kurz

Štátny plynárenský gigant Slovenský plynárenský priemysel (SPP) dosiahol v minulom roku prevádzkový zisk 6,6 milióna eur. V čiernych číslach sa ocitol vôbec prvý krát od roku 2014, kedy sa štát stal jeho jediným akcionárom. Doposiaľ ho nad vodou držali len dividendy z dcérskych firiem. Dosiahnuť obrat pomohla úspora nákladov, ale aj nárast hrubej marže z predaja. Podnik zároveň medziročne zvýšil svoj podiel na trhu s dodávkami plynu, ktorý dodáva 58 percentám odberateľov v krajine.

Vytrhnutie jednej z najväčších štátnych akciových firiem z bludného kruhu strát, v ktorom sa každoročne nabaľovala stomiliónová strata je pôsobivý výsledkom. Tím Milana Urbana, ktorého strana SaS vlani nominovala na post predsedu predstavenstva, dokázal, že aj štátna energetická firma môže hospodáriť so ziskom. Táto pozitívna zmena kurzu navyše prichádza v predvečer strategickej vodíkovej transformácie, v ktorej budú hrať práve plynári mimoriadne dôležitú úlohu.

Podpora zelenej elektriny sa natiahne aj nasilu

Výrobu elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov, prípadne zo spoluvýroby s teplom, bude štát dotovať dlhšie. Ak parlament zámer podporí, pôvodný pätnásťročný kontrakt, ktorý mal prvým výrobcom vypršať v roku 2024, sa natiahne na ďalších päť rokov. Predĺžením doby vyplácania podpory a rozložením zvyšnej podpory na ďalších päť rokov, chce štát ušetriť na tarife za prevádzkovanie systému. Ročná úspora 60 až 70 miliónov eur by mala smerovať na splatenie historického dlhu distribučným spoločnostiam.

Zámer predĺžiť dotovaný výkup bol pôvodne predstavený ako dobrovoľný, no výsledok pripomienkového konania je iný. Predĺženie podpory sa bude týkať všetkých približne 2 500 výrobcov bez rozdielu. Povinné zníženie podpory môže mať za následok aj likvidáciu niektorých výrobcov fotovoltiky. Ohrozené sú elektrárne, ktorým vo výsledku znížená ročná výška podpory zasiahne do hospodárenia natoľko, že nebudú schopné splácať úvery.

Rekordné ceny emisných kvót zdražujú reštart priemyslu

Poplatky, ktorými európsky priemysel kompenzuje svoje dopady na životné prostredie za posledný rok, stúpli o viac ako sto percent na súčasných viac ako štyridsaťpäť eur za tonu. Podobne prudko rastú aj ceny elektrickej energie, ktorá sa aktuálne pohybuje okolo šesťdesiat eur za megawatthodinu, čo je cena, akú si výrobcovia neúčtovali takmer desať rokov.

Vysoké ceny vstupov sú v období ustupujúcej pandémie v Európe a rastúcich nádejí na opätovné naštartovanie priemyslu mimoriadne citeľné. Do svojich cien ich totiž nevyhnutne premietajú aj výrobcovia ocele, od ktorých sú závislé prakticky všetky ostatné výrobné odvetvia. Alternatíva voči drahej európskej oceli pritom aktuálne na trhu chýba. Pandémia totiž naštrbila aj globálne dodávateľské reťazce, ktorými inak prúdila podhodnotená oceľ z ázijských krajín. Pre európskych hutníkov je to po troch rokoch obchodnej vojny dobrá správa. Pre ekonomicky kľúčový automotive naopak horšia.